Archaea

tymbachu'imi aty hekoveapỹi peteĩva

Archaea(Gyresiañe'ẽgui αρχαία [arhaía], «umi ymaguaréva») ha'e tymbachu'imi aty hekoveapỹi peteĩva ndaikatúiva jahecha ñande resa rupivénte. Ojogua umi vakytéria hákatu ndaha'éi ipeteĩetéva.

 
Archaea

Asu gotyo: Methanosarcina, Ignicoccus con Nanoarchaeum, ARMAN ha Haloquadratum. Akatúape: Methanohalophilus, Pyrococcus, Prometheoarchaeum ha Halobacterium.
Tekovekuaaty ñemohenda
Jueheguapa: Archaea
Woese, Kandler ha Wheelis, 1990[1]
Pehẽ'a[3]
Ñe'ẽjueheguareko
  • Archaebacteria, Woese & Fox 1977
  • Mendosicutes, Gibbons & Murray 1978
[editar datos en Wikidata]

Ko mymba aty oñemohenda tekovekuaaty rupive ha oñembohéra ijaty tavetã ramo,[4] ko tavetãme oĩ heta aty ambuéva hérava pehẽ'a, umi Crenarchaeota (Thermoproteia) ha Euryarchaeota ha'e ojeikuaavéva.

Mandu'apy jehaijey

  1. Ruggiero, M. A.; Gordon, D. P.; Orrell, T. M.; Bailly, N.; Bourgoin, T. et al. (2015) «A Higher Level Classification of All Living Organisms». PLoS ONE, 10(6): e0130114. Tembiecharã:Doi
  2. 2,0 2,1 Christian Rinke, Maria Chuvochina, Aaron J. Mussig, Pierre-Alain Chaumeil, David W. Waite, William B Whitman, Donovan H. Parks, Philip Hugenholtz (2020). A rank-normalized archaeal taxonomy based on genome phylogeny resolves widespread incomplete and uneven classifications. Biorxiv.
  3. Castelle, C. J. et al. (2015) «Genomic expansion of domain archaea highlights roles for organisms from new phyla in anaerobic carbon cycling». Current Biology, 25(6): 690-701.
  4. Berg, L. R. (2008). Introductory Botany: Plants, People, and the Environment. Thompson Brooks/Cole. 622 pp. ISBN 978-0495384786