Ñe'ãvevúi akytã'ai ha'e niko peteĩ mba'asy ombohetavéva sarambihápe umi ñe'ãvevúi hekoveapỹi aty, peteĩ umi akytã'aígui ojehechavéva oporombohasa'asýva.[1] Ñe'ãvevúi akytã'ai oñepyrũmeméva umi ñe'ãvevúi hekoveapỹi ahoja'ípe, tekoveapỹi apemíre, ha upéi ikatu oñemuasãi ha oñemosarambi pya'ehápe umi yvypóra rete pehẽngue ambuéva rehe. Ndaha'éi ñe'ãvevúi akytã'ai umi mba'asy oike ñe'ãvevúime oúvo yvypóra rete pehẽngue ambuévagui, oñemuasãigui ha noñepyrũigui ñe'ãvevúime.[2]

Ñe'ãvevúi akytã'ai

Pyti'a ra'anga ohechaukáva ñe'ãvevúi akytã'ai
Ñemohenda ha marandu ambuéva
CIE-10 C30, C33, C34
CIE-9 162
CIAP-2 R84
DiseasesDB 7616
MedlinePlus 007194
MeSH D002283
Vikipetã ndaha'éi pohanoha renda Pohano rehegua 
[editar datos en Wikidata]

Umi mba'asyapypẽ ojehechameméva apytépe oĩ ohasa asývo iñambu hag̃ua, hu'úvo térã hu'úvo ruguysẽva, ha hete ndaipohýi porãvéivo, oñembopiruvégui,[3] upéicha avei ojehecha pyti'a rasy, ahy'o kororõ vai, tova aruru ha ajúra aruru. Ojeikuaa oĩ mokõi ñe'ãvevúi akytã'ai mba'asy: Peteĩva héra ñe'ãvevúi akytã'ai tekoveapỹi imichĩre ha ambuéva ojehero ñe'ãvevúi akytã'ai tekoveapỹi naimichĩrire, ojeikuaa rire upéva ikatu ojehapejoko porãve umi mba'asy, peteĩha (tekoveapỹi imichĩre) noikotevẽi pirekytĩ ha ikatu ojeipuru pohã, mokõiha (tekoveapỹi naimichĩrire) oikotevẽ pirekytĩ,[4] láser resape[5] ha oĩ avei ojeipuru va'erã ñepohãnopuku pirépe guarã tesape mbarete oipurúva.[6]

Mba'e omoñepyrũvéva ko akytã'ai ha'e hína petỹpuru,[7] amo 95 % hasývagui opita térã opitáva'ekue. Umi tapicha ndopitáiva ikatu oreko ko mba'asy ijypykue orekógui ymaguare,[8] oikógui mba'etĩ vai héra radón hi'aguĩ, amiánto, ha tekohatyai,[9] oikógui avei tapichakuéra opitáva hi'aguĩ.[10]

Pohanohára ohecha pya'eitérõ hasýva orekoha ñe'ãvevúi akytã'ai iporãvéta osẽ hekopete hag̃ua ko mba'asy jehapejoko. Ñe'ãvevúi akytã'ai ñepyrũme, ojehapejokóramo, umi 20% hasývape,[11] ikatu oiko porãve pirekytĩre.[12] Oikóramo jepe, ko mba'asy oñemosarambi pya'égui ha hasýgui ojehecha hag̃ua yvypóra retépe, oñemuasãimbáma ojehecha ramo.

Ñe'ãvevúi akytã'ai ha'e hína mba'asy oporombohasa'asyvéva ha akytã'ai ojehechavéva yvypóra oreko, peteĩ umi mba'asýgui oporojukavéva avei.[13] Akytã'ai ojukavéva hína kuimba'ekuéra ha ojukavéva mbohapyha voi kuñanguéra, tyekue akytã'ai ha kámare rire.[14]

Mandu'apy jehaijey

  1. por MedlinePlus (mayo de 2010). «Cáncer de pulmón». Enciclopedia médica en español. Ojehechákuri árape: 4 de junio de 2010.
  2. Arias, Jaime (2000). Enfermería médico-quirúrgica, Volumen 1. Editorial Tebar. p. 119. ISBN 8495447037. http://books.google.co.ve/books?id=Oo9mSTz6lowC. 
  3. Minna, JD (2004). Harrison's Principles of Internal Medicine. McGraw-Hill. pp. 506-516. doi:10.1036/0071402357. ISBN 0071391401. 
  4. Vaporciyan, AA; Nesbitt JC, Lee JS et al. (2000). Cancer Medicine. B C Decker Inc.. pp. 1227-1292. ISBN 1-55009-113-1. 
  5. Terapia fotodinámica y carcinoma no microcítico:
  6. Terapia fotodinámica y carcinoma no microcítico:
  7. «Lung Carcinoma: Tumors of the Lungs». Merck Manual Professional Edition, Online edition. Ojehechákuri árape: 16 de enero de 2010.
  8. Gorlova, OY; Weng SF, Zhang Y et al. (julio de 2007). «Aggregation of cancer among relatives of never-smoking lung cancer patients». International Journal of Cancer 121 (1):  pp. 111-118. PMID 17304511. 
  9. Kabir, Z; Bennett K, Clancy L (febrero de 2007). «Lung cancer and urban air-pollution in dublin: a temporal association?». Irish Medical Journal 100 (2):  pp. 367-369. PMID 17432813. 
  10. U.S. Department of Health and Human Services. "The Health Consequences of Involuntary Exposure to Tobacco Smoke: A Report of the Surgeon General", 2006.
  11. vivirmejor.es (ed.): «Sólo el 20% de los cánceres de pulmón se pueden operarArchive copy» (octubre, 2007). Archivado desde el original, el 2011-03-172011-03-17. Ojehechákuri árape: 10 de julio de 20092018-05-09.
  12. Pilar Garrido (febrero, 2004). El Mundo del Siglo XXI (ed.): «¿Qué porcentaje de casos de cáncer de pulmón se cura?». Ojehechákuri árape: 10 de julio de 2009.
  13. Martínez Hernández, Juan (2003). «Principales neoplasias: Pulmón, mama, cérvix, colon, estómago, próstata, leucemias, linfomas y epiteliomas. Epidemiología, factores de riesgo y prevención». Nociones de salud pública. Díaz de Santos. ISBN 8479785624. «Véase página 174.» 
  14. OMS (2004). «Deaths by cause, sex and mortality stratum» (PDF). World Health Organization. Ojehechákuri árape: 1 de junio de 2007.

Joaju jehaijey