Darío Gómez Serrato

ñe'ẽpapára ha haihára Paraguái pegua

Darío Gómez Serrato (1900-1985), heñói Santísima Trinidad, Paraguai pe, ha ha'e hína ñe'ẽpapára, haihára ha mbo'ehára.

Darío Gómez Serrato
Hetã Paraguái
Hembiapo momaranduhára, ñe'ẽpapára y mba'epu porã apohára
[editar datos en Wikidata]

Hekove jehaijey

Darío Gómez Serrato niko heñóikuri Santísima Trinidad, Táva Paraguay; Paraguay retãme, ára 18 jasyteĩ ary 1900-pe; itúva niko Florencio Gómez ha isýkatu Angela Serrato; itúva heñoi'akue ary 1850-pe Corrientes-pe, Argentina retãme, ñemitỹhára, omanókuri ary 1909-pe; isy heñóikuri ára 13 jasykõi ary 1855-pe, táva Paraguaýpe, ha'éngo mbo'ehára ha ao'apohára, omanókuri ára 16 jasyporundy ary 1912-pe. Ha'éngo okakuaákuri itúva rógape opytáva Loma Pytã ha Santísima Trinidad-pe, Parque de Guerra-pe, tenda ko'ág̃a oîháme Caballería, Primer de Cuerpo de Ejercito-kue. Imitãrusúpe ojuhúkuri apañuãi peteĩha ohasava'erã, ha'éva itúva ha isy mano, upéicha rupi opytávo tyre'ỹ, ojapókuri opa mba'e oikove hag̃ua. Omba'apókuri “tropéro” ramo, ha upekuévo oiko ichugui “vichéro” Jardín Botánico-pe ha omongaru mymbakuéra upepeguápe ka'i, jaguarete, guyrakuéra ha ambuéva.

Jepémo upéicha avei oñemoarandu'arâkuri ha péicha omohu'ã rire mitãmbo'ehao oikékuri Mbo'ehao “Jorge López Moreira”-pe, táva Paraguaýpe, oĩhaguépe motenondehárarõ Mbo'ehára Campos ha upépe omohu'ãkuri mbo'esyry mbohapyha ha upéi osẽkuri hetave mba'ére, iñasãigui pe mba'asy vaiete ha'éva mba'asypararã (1915-1918) ojukava'ekue heta tapichápe ha ambuévapekatu tuicha omoapañuãi; ijoyke'y tuichavéva ndive hasykatujepe heta ára, upévare ohejákuri iñemoarandu. Péicha upéi oreko mboyve pe ary tekotevẽva, oikékuri Guardia de la Cárcel-pe, guarinírõ, oihaguépe ary 1917 peve. Jepémo imitã guive ohecharamo purahéi, ñe'ẽpoty ha tekojegua, ary 1918-pe ae ojapókuri peteĩ mba'e ndetuichapajepéva oikérõguare Tahachi Mba'epu Atýpe (Banda de Músicos de la Policia) upépe ha'e oñembokatupyrýkuri mba'epúpe; oñepyrũkuri ombopu “pistón” ha ambuéva, ysapu, mbaraka, violín umíva. Umi mba'ekuaa ha'e ohupytýkuri oisãmbyhýre chupe umi mokõivéva Tahachi Mba'epu Aty motenondehára, Salvatore Dentice ha Nicolino Pellegrini (mokõivéva Italia retãmegua), upépe oĩkuri 1928 peve.

Orekórõguare 20 ary oñepyrũkuri ohai iñe'ẽpoty ha oñeha'ãkuri oipuru porã Guarani ñe'ẽ ha avei karaiñe'ẽ, upe hembiapo peteĩha niko ohaíkuri karaiñe'ẽ-pe ha héra “Huerfanita” ha oikuave'ẽkuri Anselma Heyn-me. Umi árape oikuaa ypy ha oñemoangirũ Emiliano R. Fernández, Félix Fernández, Manuel Ortiz Guerrero, José Asunción Flores, Manuel D. Cardozo, Narciso R. Colman, José V. Rognoni, ha ambue tapicha katupyrýre omyasãiva avei ñande reko ha ñane Avañe'ẽ. Ary 1922-pe oñepyrũ iñapysẽ umi hembiapokue, omboguapyhápe héra tee hesekuéra ha ambuépe katu oipuru ambue jehero, péicha, techapyrãrõ: Arribeño, Calandria, Pombéro Manso, Jakare Kachi, Eligio San Nicolás, Isidro Labrador, Juan Pío González, José Asunción Churena, Paragui, Maestro pluma de oro ha Chingolito. Avei upe arýpe ohaíkuri iñe'ẽpoty oĩva umi iporãvéva ha herakuãvéva apytépe “Jasy Morotĩ” ombopuraheiva'ekue Herminio Giménez.

Mbeguekatúpe ha tekotevẽháicha ko ñe'ẽpapára tuichaitéva oñepyrũ iguata peteĩ tapére oguerahátava chupe ohechaukávo opavavépe ikatupyryha jehaípe. Upéva rehegua opytáva mandu'arãme niko pe jopói guasuete ohupytyva'ekue orekórõguare 26 ary (1926); ojegueromandu'árõguare sa ary heñoihague Mburuvichapavẽ Francisco Solano López, upérõ oñeme'ẽkuri chupe jopói peteĩha iñe'ẽpoty “Yvoty Reka” rehe, osẽva'ekue ára resáre Cancionero Paraguayo-pe. Umi arýpe oiporavókuri umi iñe'ẽpoty porãporãvéva, upéi onohẽva'ekue irundyvéva yvytu pepóre Imprenta “Suruku'a” rupi ha'éva Manuel Ortíz Guerrero mba'e, iñaranduka oñembohérakuri “Jasy Jatere”. Upe aranduka niko upe rire oñenohẽjeyva'ekue, omyatyrõ ha ombohetave rire ary 1959-pe, upe ñesẽ mokõiháre oñangarekókuri Karai Pedro Encina Ramos ha Rubén Darío Céspedes.

Ohasávo ary 1927-1928, ojapókuri peteĩ mba'e ndetuichapajepéva. Umi angirũ apytépe ha omyasãiva avei ñande reko oĩkuri José Asunción Flores ha Manuel Ortíz Guerrero. Darío Gómez Serrato omombe'úkuri Manuel Ortíz Guerrero-pe oikuaaha peteĩ angirũ ikatupyryetereíva jehai ha purahéipe, ha he'i avei chupe upe tapicha rembiapo iñambueha upe ojekuaávagui, upéva ohendúvo Manuel Ortíz Guerrero he'íkuri chupe oikuaaseha upe tapichápe, ha upéicha oñomoĩkuri peteĩ ñe'ẽme ha py'arorýpe ojokuaa hikuái. Péicha oñomoangirũkuri Manuel Ortíz Guerrero ha José Asunción Flores, oikuaa'ỹre upe rire mokõivéva omoheñoitaha upe “Guarania”; Darío Gómez Serrato niko he'iva'ekue tapiaite Guarania omoheñoihague José A. Flores ha Manuel Ortíz Guerrero. Flores oheja mandu'arã ijehechakuaa iñangirũ Darío Gómez Serrato-pe ohaírõguare heraitépe ¡Punta Karapãme Serrato ndive! Oñemboaóva purahéi porãme ha oikuaaukáva peteĩ vy'a guasu oikova'ekue Chacarita-pe. Kóva ko ary 1928-pe Mayor Rafael Franco oguerahákuri chupe Bahía Negra-pe, ha oike ñane retã ñorairõhára apytépe ha oisãmbyhy R.I. 5 General Díaz Mba'epu Aty, ha upépe oiko ichugui mba'epukuaahára añetete oisãmbyhýgui peteĩ Mba'epu Aty ha upekuévo avei oñembokatupyry pytyvõ pya'épe, mitãrusu aty ndive. Pe Mba'epu Aty niko omboheti'eva'erã ñane ñorairõharakuérape, ha upéicha avei omomaitei umi upérupi ohóvape og̃uahẽ jave ha ohojey jave upégui. Mba'e ohechaukáva ohayhuetereiha ñane retãme niko ojehúkuri, ary 1932 guive 1935 peve, oikórõguare Cháko ñorairõ ha ha'e ohorõguare oñorairõ upépe ha ombojopyruhaguépe mba'epu ha mboka, upe aty oĩháme, oikohaguépe avei ichugui tupamboguataha, hasyvarerekua ha avei ñorairõhára, pytu'u jave katu ojapo purahéi, vals, polka ha ohai ñe'ẽpoty ñorairõ rehegua, ombopy'arory hag̃ua hapicha ñorairõhárape.

Opávo ñorairõ oĩkuri Escuela Militar Ñu Guasupegua moingovepyahúpe, motenondehára mokõihárõ Remberto Giménez ndive, ha ijykére oikuaaporãve mba'epureko. Péicha Cháko tuichakuépe oikókuri ichugui Kapitã, Okarusu Ruvicha, Guaranikuéra Rekoha Ñangarekoha ha avei Mba'epu Aty Motenondehára.

Ambue mba'e guasuete oikova'ekue hekovépe niko ojehúkuri ára 17 jasypoteĩ ary 1945-pe oĩrõguare Chákope táva Mariscal Estigarribia-pe, upe árape omendákuri Petrona Belotto Cristaldo rehe (upe ñemendágui heñóikuri 11 ñemoñare, ha'éva: Darío Antonio, Natividad Libertad, Hortensia, Juana de Dios, Florencio Juan. Ángel Solano, Ásela Josefina, Prisco Buenaventura, Aurora, + Felipe Ramón Augusto ha Cándido). Darío rekove niko akóinte ojajái ha'égui peteĩ kuimba'e ndaijapúiva, ijejapo'ỹva, omoañetéva iñe'ẽ ha imbaretéva ijeroviápe, umíva rapykuére jajuhukuaa hemiandúpe, ohaiva'ekue ha opytáva mandu'arãme ohechaukáre pe mborayhu oñanduva'ekue hembijeroviáre. Oĩ aja Camacho (Cháko)-pe Mba'epu Aty motenondehárarõ, oñepyrũkuri pe Ñorairõ Ojoapytepegua ary 1947-pe, ha'éva Tetãygua Ñorairõ, ha ha'e oikékuri umi revolucionario apytépe, ha upéi ohókuri ka'irãime Peña Hermosa-pe oĩhaguépe 3 ary ha 9 jasy, jasypoapy ary 1947 guive, jasyrundy ary 1951 peve. Upévango ndaha'éikuri mba'eve ichupe g̃uarã, hembiapo hetáre.

Ohai ha omoñe'ẽ heta, oguereko heta tapicha oúva hendápe, avei oñemog̃uahẽmi chupe heta jopói, ápe herakuã avei imba'ekuaa pohãno rehegua ha'éva peteĩ mba'e hesegua oĩva'ekue ñemimbýpe. Omopu'ãkuri peteĩ mbo'ehao “mandi'i” umi oikóva ypa'ũme g̃uarã, mitãrusu ha mitã'i akóinte oikóva tavy poguýpe. Upéi ijerure rupi, mburuvichakuéra omoneĩ upe mbo'ehao ha umi ka'irãimegua ipirapirehetavéva ome'ẽkuri ojejogua hag̃ua ogykehai, itahai, kuatiahai, haiha, aranduka umíva ha oguereko'ỹre mbo'ehára kuatia'atã, oñepyrũkuri ombo'e mbohapy mbo'erã oñekotevẽvéva: moñe'ẽ, jehai, papapykuaa, oguerekókuri 17 temimbo'e kuimba'e ha kuñáva, ha hese ae umi oikóva ypa'ũme oñembokatupyry ha oñe'ẽkuaave. Ambue mba'e ojapóva py'arorýpe ára ha ára niko pe pirakutu ha imandu'ájepi oguerekohague peteĩ omoirũvajepi chupe ha ñavõ ka'aru ohasávajepi hendápe ha he'ími chupe: “Kapitã jahápy japirakutu” ha ha'e akóinte omoneími chupe.

Osẽ rire Peña Hermosa-gui ojevy Santísima Trinidad-pe ohasahaguépe hekove ipahaite peve, haimete 34 ary, hógape (ko'ág̃a opytáva Tape Primer Presidente 2562-pe) hekovepy ityarõve, oĩ oñorairõve hag̃ua hemiandúre, omba'apo ñande reko mombaretevére, tekombo'ére ha omyasãi ha oñeha'ã oikuaaporãve Guarani ñe'ẽ ha upeichahápe oikuaauka mba'e pyahu ha hembikuaa upéva rehegua, ha oike peteĩ atýpe omyasãiva Guarani jepivegua.

Hembiapokue jehaijey

Haiháraicha, opyta mandu'arãme umi hembiapokue oñemyasãiva'ekue kuatiahaipyrépe, omboguapyhaguépe ikerayvoty ha hemiandu ñane retã rayhupápe; arykuéra 1929-1930-pe, oîkuri “El Diario” haihárarõ ha'éva Karai Eliseo da Rosa mba'e, oisãmbyhýva Justo Pastor Benítez; arykuéra 1936-1937-pe omba'apókuri “El Día” ha “La Hora”-pe oĩhaguépe ipoguýpe Guarani ñe'ẽ pa'ũ; avei “La Tribuna”-pe. Upéicha avei ohaíkuri heta ambue kuatiahaipyrépe, umíva apytépe: Cancionero Paraguayo, Okára Potykuemi, Ñane retã, Ysyry, Yvypyte, La Voz del Mutilado, oisãmbyhýkuri kuatiahaipyre “Ñande Purahéi” ary 1956-pe (tavarandu rehegua), “El Orden” ha ambuéva. Hetaiterei hembiapokue ojekuaajepe karai Félix J. Trujillo rupive ha'éva Okára Potykuemi jára.

Avei ombo'ékuri heta mbo'ehaópe, umíva apytépe, Seminario Metropolitano-pe oĩhaguépe mbo'ehárarõ ha avei oisãmbyhy ñe'ẽporãhaípe Academia Guarani upepegua ary 1951 guive ary 1956 peve; upéicha avei ombo'ékuri upérõ Mbo'ehao Cristo Rey-pe. Guarani rayhuhára ha pysyrõháraicha omopu'ãkuri ambue tapicha ndive A.P.A. (Autores Paraguayos Asociados) ha upe rire oikókuri ichugui motenondehára mokõiha. Ambue tapichakuéra ndive ha'éicha ikerayvotýva, ohayhúva ñande reko ha Guarani ymaguare, omopu'ãkuri hikuái A.D.E.G. (Guarani Haihára Aty) oĩhaguépe Pytyvõhára ramo ha avei Sãmbyhyhára Atýpe. Hekove pukukuépe oñeme'ẽkuri chupe hetaiterei pyti'ajegua ha jehechakuaa, ñe'ẽpapáraicha niko ha'e upe hetave jopói ohupytyva'ekue. Ichupe ojehechakuaajepe mokõi jey Mariscal Francisco Solano López sa ary ombotýrõguare 1926-pe yvotyty ñembosaráipe ojapova'ekue Cancionero Paraguayo, oñembojoapyva'ekue ohupytýrõguare jopói peteĩha “Ñe'êpoty” ñeha'ãru'ãme ojapova'ekue Ateneo Paraguayo, ary 1942-pe; yvotyty ñembosarái Tupãsy rérape oikova'ekue ohupytýkuri jopói peteĩha, mba'epu ñeha'ãru'a, oñeme'ẽhaguépe chupe 5.000 Guarani, hembiapokue “Virgen Sacrosanta” rehe, ary 1954-pe; ára 10 jasyporundy ary 1951-pe ohupyty jopói mokõiha ha kuatia'ãta ome'ẽva chupe Aty Amigos del Arte iñe'ẽporãhaipyrére.

Ára 31 jasypoapy ary 1952-pe Centro de Estudios Antropológicos del Paraguay ome'ẽkuri chupe peteĩ kuatia'atã. Ary 1953-pe ohupytýkuri jopói peteĩha Ateneo Paraguayo-pe; ára 30 jasypateĩ ary 1953-pe Ministerio de Educación y Culto ome'ẽkuri chupe peteî kuatia'atã ohechakuaávo hembiapo guasu ñane retã mba'epu rehehápe. Ary 1960-pe peteĩ amandaje Guarani ñe'ẽ reheguápe, oñemboajehaguépe Guarani jehai, Ministerio de Defensa Nacional ome'ẽkuri chupe peteĩ pyti'ajegua ohechakuaávo ichupe hembiapo porãita Guarani ñe'ẽ rayhupápe; ára 29 jasyporundy ary 1962-pe ojehechakuaákuri chupe hembiapoitáre Asociación de Mutilados de la Guerra del Chaco-pe. Ohasávo umi ára, hekove kangy ñepyrũkuri, hete rasy mbeguekatu, ha'éramojepe pe kuimba'e jepivegua, omba'eporandúva, ipyapýva iñe'ẽmondópe ha ohayhúva añetegua. Hákatu kane'õ oñemomba'e hetére heta mba'ére, umíva apytépe ho'árõguare peteĩ mba'yruguatágui ohejava'ekue chupe tupápe heta ára, mba'e nombovy'áiva chupe, upéi avei oike tasyópe oñembovohaguépe, jasypo ary 1962-pe ha'evoi ogueromandu'áva oĩrõguare Tasyo San Roque-pe ha tenondevévo Hospital Militar-pe.

Ary 1972-pe osẽkuri ára resáre aranduka imba'éva hérave “Visión de la Patria”, Dirección General de Turismo pytyvõ rupive, ombyatýva 42 jehai omyasãiva'ekue kuatiahaipyrépe ha omboguapyhápe hemiandu tavarandu rehegua, jehai porãme, hesakuaitépe ha ipypukúva.

Mano jehaijey

Hekove paha og̃uahẽkuri chupe hogamíme, hembireko ykére, ha'éva hekove irũ hekokatuetéva, sy henyhẽva kunu'ũ ijojaha'ỹvagui ha avei hemiarirõkuéra ndive omyenyhẽva'ekue hekove vy'águi. Ary 1983-pe hasykatu tuguykyrágui, ohejáva chupe tupápe, ha upéva rire ojapyhy chupe tuguysyrypa'ã ojukava'ekue chupe.

Ojehekýikuri ñande apytégui orekórôguare 85 ary, peteĩ arapoteĩ 13 jasypakõi ary 1985-pe, 19 aravo jave; hetekue oñegueroko'ẽ hogamíme Santísima Trinidad-pe ha upéi ojererahákuri tyvyty Recoleta-pe.

*** jehaijey

Joaju jehaijey