James Cook (Ingyatérra, 7 jasypateĩ 1728 - Haguáii, 14 jasykõi 1779) ha'e akue peteĩ ygarata sãmbyhyhára, yvyra'anga apohára ha kapitã Royal Navy pegua (ygarataty ñorairõha Tavetã Joaju pegua).[1] Cook ojapo yvyra'anga oĩmbaitéva ojehechahápe pe ypa'ũ Terranova oho mboyve mbohapy jey paraguasu Py'aguapýpe, upe aja oiko ichugui pe Europagua ohecha raẽ Autarália rembe'y kuarahyresẽygua ha ypa'ũnguéra Haguáii, upe aja avei ojere raẽ ygarupápe Selánda Pyahu rehe.

James Cook
Mba'érepa omano herida por arma blanca
Hetã Reino de Gran Bretaña
Hembiapo explorador, cartógrafo, oficial naval, marino y botánico
Omendáva Elizabeth Cook
Taýra James, Nathaniel, Elizabeth, Joseph, George, Hugh
Jopói miembro de la Royal Society y Medalla Copley
[editar datos en Wikidata]

Cook imitãrusu aja oike ygarata oñemúva atýpe ha upéi oho omba'apo Tavetã Joaju ygarataty ñorairõhápe 1755 jave. Oikokuévo pe Pokõi Ary Ñorairõ (1756-1763), ha'e omoha'anga kuatiápe ysyry San Lorenzo ñesẽha tuichakue, ku hembiapokue rupive imburuvichakuéra ohechakuaa ichupe. Upévare ary 1766 jave oñeme'ẽ ichupe oisãmbyhy hag̃ua pe ygarata hérava HMB Endeavour ha upéicha oho raẽ paraguasu Py'aguapýpe.

Ohasa aja paraguasu Py'aguapy rupive, Cook oguahẽ tenda araka'eve ni peteĩ Europagua ambuéva ndohupytyihápe, omoha'anga porãite kuatiápe Selánda Pyahu ha Haguáii yvy, upe peve ndaijojahái hembiapokue. Ombohéra ohokuévo yvykuéra ha ypa'ũ héra ndojeikuaáiva. Upe rupi ojehechakuaa Cook ikatupyryiteha ygarata ñesãmbyhýpe ha yvyra'anga apópe, ipy'aguasuiteha ha iñaranduha oisãmbyhykuaágui iñirũnguéra jehasa'asýre paraguasúpe.

Cook omano 1779 jave, ohokuévo mbohapy jeýpe paraguasu Py'aguapýpe, ojejuka ichupe ondyrykuévo peteĩ Haguáii ypa'ũre, oñemomba'eségui pe ypa'ũ mburuvichavete rehe, Kalaniʻōpuʻu, peteĩ yga'i imba'éva oĩgui upe ypa'ũme. Hembiejakue ituichaite ha heta oipytyvõ tembikuaatýpe ha yvyapekuaápe.

Mandu'apy jehaijey

  1. «James Cook; Biography, Voyages, Death» (en en). Encyclopedia Britannica. Ojehechákuri árape: 23 de abril de 2018.