Juan Bautista Rivarola Matto
Juan Bautista Rivarola Matto ha’evakue periodista, narrador, ensayista y dramaturgo paraguaigua heta mba’e ome’ẽva’ekue hetãme, jepémo oiko dictadura aja, ha upéramo ñe’ẽporãhaipyre sa’i oveve.
Juan Bautista Rivarola Matto | |
Téra teñõikua | Juan Bautista Rivarola Matto |
Teñõi | {{{fechadenacimiento}}} |
Nacionalidad | Paraguaya |
Área | Periodista,dramturgo |
Tembiapokue | San Lamuerte, Diagonal De Sangre |
Premios | Premio Gabriel Casaccia |
Imitã ha ikarai’y ajaJehaijey
Heñói Paraguaype 12 jasypateĩ 1933-pe oku’éramo guare hína Guerra del Chaco. Ha’eva’ekue Octaviano Rivarola Bogarín ha Victorina Matto memby. Hogayguakuéra ymaitemi guivéma oiko Paraguaype, ha ohayhu hetã reko yma; ohayhuva’ekue hetã opa mba’e renondéve.
Oguata ñepyrũJehaijey
Oñemoarandu’ypyva’ekue mbo’ehára Juan Pedro Escalada ndive. Oñemoarandu Colegio Seminario de San Carlos-pe. Oike aty mboka ipópe oñorairõva’ekue General Alfredo Stroessner dictadura ndive década de los 60.
Oñemoarandu derecho ha filosofía Universidad de Buenos Aires-pe. Oiporu porã hekove oñemoarandu hag̃ua ha upévare omopyenda añete arandu heta mba’épe; katu oñemoarandu pypukuve historia-pe.
Imitã guive oike ñepu’ã ha revolución-pe. Orekóramo guare 13 ary oñepyrũ guerra civil 1947-pe guare; upérõ ha’e oipytyvõ umi revolucionario-pe. Imitã ramo gueteri, ojapo haguéicha heta mitãrusu ijavegua, oike política-pe, ha upekuére oñemosẽ hetãgui mokõipa ary rasa. Oujey Paraguáipe 1979-pe, ha omba’apo momaranduháramo omano meve 1991-me.
HapykuereJehaijey
1979 oujey Paraguáipe opytaite hag̃uáichama ha omba’apo maranduhára ramo Diario HOY-pe. 1980-pe ofunda Álvaro Ayala, Ediciones NAPA, ndaiporietéramo guarehína aranduka ñeguenohẽ ko tetãme; ko empresa oñemboty jey irundu ary oñepyrũ rire, ijetu’u rupi viru jehupyty ko tetãme; jepémo upéicha, oheja irundypa aranduka paraguaigua iñasãimbyre, ha oipe’a péicha tape haihára paraguaiguápe, ikatu hag̃uáicha aranduka Paraguáipe guare oñemyasãive ko tetãpýre. Ohai avei artículo ha editorial Diario ABC Color-pe g̃uarã; heta jey oho Europa-pe oñemoarandu ha oñe’ẽvo heta mba’e rehe.
HembiapokueJehaijey
Hembiapokue oñemyasãiva’ekue:
- De cuando Carai Rey jugó a las escondidas
- Diagonal De Sangre (1986), subtitulada "La historia y sus alternativas en la Guerra del Paraguay”. Ko tembipópe ojehechauka mba’ekuápepa okóraka’e Guerra de la Triple Alianza 1864 1870
- San Lamuerte (1986),
- El Santo de Guatambú
- Yvypóra (1970; traducción literal: "fantasma de la tierra")
- Diagonal de sangre
- La isla sin mar (1987)
- Bandera sobre las tumbas
- El Niño Santo
- Vidas y muerte de Chirito Aldama
- La abuela del bosque.
Yvypóta, Diagonal de sangre ha La isla sin mar, mbohapy mombe’upyrusu – oñe’ẽva Paraguái rekoasa rehe.
JehechakuaaJehaijey
- San Lamuerte (1986), ko hembiapokue ohupyty [[Premio Gabriel Casaccia]]
- El Niño Santo: Jehechakuaa peteĩha Vº Centenario 1991
- Vidas y Muerte de Chirito Aldama jehechakuaa mokõiha Premio Vº Centenario 1991, mokõivéva ojehechakuaa pa ára omano rire ha oñemyasãi ha’e omano riréma 1994-pe.
Hekove pahávomaJehaijey
Amano Paraguaýpe 14 jasypo 1991-pe hetaite omyasãi rire Paraguaí ñe’ẽporãhaipyre.