Diferencia entre revisiones de «Membysẽ»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Sin resumen de edición
Sin resumen de edición
Jehai 1:
[[File:Postpartum baby2.jpg|thumb|right|300px|Sy ha imemby, membyrã rire voi.]]
'''Membysẽ''', ojeikuaáva avei '''ñemomembý'''icha térã '''membyrã''', oiko hína opakuévo [[tyeguasu]] , peteĩ térã hetave [[mitãra’ymitãra'y]] osẽ rupi kuña [[membyryru|membyryrú]]gui.<ref>{{cite book|last1=Martin|first1=Elizabeth|title=Concise Colour Medical Dictionary|publisher=Oxford University Press|isbn=9780199687992|page=375|url=https://books.google.ca/books?id=2_EkBwAAQBAJ&pg=PA375|language=en}}</ref> Ary 2015-pe, oiko 135 sua membysẽ rupi arapy tuichakue javevépe.<ref>{{cite web|title=The World Factbook|url=https://www.cia.gov/library/publications/resources/the-world-factbook/geos/xx.html|website=www.cia.gov|accessdate=30 July 2016|date=July 11, 2016}}</ref> Umíva apytépe, 15 sua heñói [[hi’árahi'ára mboyve|37 arapokõindy mboyve]],<ref>{{cite web|title=Preterm birth Fact sheet N°363|url=http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs363/en/|website=WHO|accessdate=30 July 2016|date=November 2015}}</ref> ha 3% guive 12% peve heñói [[tyeguasu ára rire|42 arapokõindy rire]]<ref>{{cite book|last1=Buck|first1=Germaine M.|last2=Platt|first2=Robert W.|title=Reproductive and perinatal epidemiology|date=2011|publisher=Oxford University Press|location=Oxford|isbn=9780199857746|page=163|url=https://books.google.ca/books?id=by1lwSpfruQC&pg=PA163}}</ref> Upe [[arapy kakuaáva]] pe, hetave membysẽ oiko tasyópe,<ref>{{cite book|last1=Co-Operation|first1=Organisation for Economic|last2=Development|title=Doing better for children|date=2009|publisher=OECD|location=Paris|isbn=9789264059344|page=105|url=https://books.google.ca/books?id=0Q_WAgAAQBAJ&pg=PA105}}</ref><ref>{{cite journal|last1=Olsen|first1=O|last2=Clausen|first2=JA|title=Planned hospital birth versus planned home birth.|journal=The Cochrane database of systematic reviews|date=12 September 2012|issue=9|pages=CD000352|pmid=22972043}}</ref> ha katu umi [[tetã kakuaátava]] pe, hetave membysẽ oiko ógape, oipytyvõháme peteĩ [[machu chae]].<ref>{{cite book|last1=Fossard|first1=Esta de|last2=Bailey|first2=Michael|title=Communication for Behavior Change: Volume lll: Using Entertainment–Education for Distance Education|date=2016|publisher=SAGE Publications India|isbn=9789351507581|url=https://books.google.ca/books?id=PWElDAAAQBAJ&pg=PT138|accessdate=31 July 2016}}</ref>
 
<!-- Method -->
Itapiaguavéva ha’eha'e upe [[membysẽ tako rupi]].<ref>{{cite journal|last1=Memon|first1=HU|last2=Handa|first2=VL|title=Vaginal childbirth and pelvic floor disorders.|journal=Women's health (London, England)|date=May 2013|volume=9|issue=3|pages=265-77; quiz 276-7|pmid=23638782}}</ref> Oguereko mbohapy arapehẽ: [[atúa ñembopo’iñembopo'i|atúa ñemombyky]] ha [[Atúa jepysove|atúa ñembopyso]], guejy ha [[teñói]] , ha ñemyaña [[aupa]]ryepýgui.<ref name=Col2016/> Pe arapehẽ peteĩha hi’arehi'are jepi pakõi aravo guive paporundy aravo peve; arapehẽ mokõiha katu mokõipa aravo’iaravo'i guive mokõi aravo peve, ha upe arapehẽ mbohapyha katu po aravo’Iaravo'I guive mbohapypa aravo’Iaravo'I peve.<ref name=NIH2010/> Upe arapehẽ peteĩha oñepyrũ tye apa térã atukupe rasy reheve, hi’arévahi'aréva peteĩ aravo’Iaravo'I, ha oiko jeýva pa aravo’Iaravo'I térã mbohapypa aravo’ípearavo'ípe.<ref name=Col2016>{{cite web |title= Birth |url= http://www.encyclopedia.com/topic/birth.aspx#5 |work= [[Columbia Encyclopedia|The Columbia Electronic Encyclopedia]] | edition = 6| publisher= [[Columbia University Press]] |year= 2016 |accessdate= 2016-07-30 from Encyclopedia.com}}</ref> Apa hasyve ha py’ỹivepy'ỹive oiko jey ára ohasávo.<ref name=NIH2010>{{cite web|title=Pregnancy Labor and Birth|url=http://www.womenshealth.gov/pregnancy//childbirth-beyond/labor-birth.html|website=Women's Health|accessdate=31 July 2016|date=September 27, 2010}}</ref> Arapehẽ mokõiháme, ñemyaña apa hasýva ndive ikatu oiko.<ref name=NIH2010/> Arapehẽ mbohapyháme [[sã ñepichãi oñemboaréva|puru’ãpuru'ã sã ñepichãi oñemboaréva]] oje’eoje'e jepi iporãha.<ref>{{cite journal|last1=McDonald|first1=SJ|last2=Middleton|first2=P|last3=Dowswell|first3=T|last4=Morris|first4=PS|title=Effect of timing of umbilical cord clamping of term infants on maternal and neonatal outcomes.|journal=The Cochrane database of systematic reviews|date=11 July 2013|issue=7|pages=CD004074|pmid=23843134}}</ref> Oĩ tembiaporape ikatúva oipytyvõ [[tasý]] pe, ha’évaha'éva hína teteñeme’ẽteteñeme'ẽ mba aporeko, [[tasype’ahatasype'aha]], ha [[ape kangue ñemonge]].<ref name=NIH2010/>
 
<!-- Recommendations -->
Hetave mitã heñói iñakã gotyo; upéicharõ jepe, 4% heñói ipy gotyo térã [[humby gotyo]] raẽ; upéva ojeikuaa [[teñói tumbykuévo|tumbykuévo]].<ref name=NIH2010/><ref>{{cite journal|last1=Hofmeyr|first1=GJ|last2=Hannah|first2=M|last3=Lawrie|first3=TA|title=Planned caesarean section for term breech delivery.|journal=The Cochrane database of systematic reviews|date=21 July 2015|issue=7|pages=CD000166|pmid=26196961}}</ref> Imembysẽta jave, kuña ikatu okaru ha omýi oipotaháicha; ñemyaña naiporãi peteĩha arapehẽ jave térã osẽnguévo mitã akã, ha [[enéma]]naiporãi ojejapo.<ref>{{cite book|title=Childbirth: Labour, Delivery and Immediate Postpartum Care|date=2015|publisher=World Health Organization|isbn=978-92-4-154935-6|page=Chapter D|url=http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK326674/|accessdate=31 July 2016|language=en}}</ref> Upe ñeikytĩ ojejapóva [[tako]]jurúpe, ojeheróva [[tako pehẽ okapeguáva ñekytĩ]], py’ỹipy'ỹi ojejpo, ha katu noñeikotevẽi jepi.<ref name=NIH2010/> Ary 2012-pe, 23 sua membysẽ ojejapo pirekytĩ rupive; upéva ojehero [[tye pirekytĩ]].<ref name=Mol2015>{{cite journal|last1=Molina|first1=G|last2=Weiser|first2=TG|last3=Lipsitz|first3=SR|last4=Esquivel|first4=MM|last5=Uribe-Leitz | first5=T|last6=Azad|first6=T|last7=Shah|first7=N|last8=Semrau|first8=K|last9=Berry|first9=WR|last10=Gawande|first10=AA|last11=Haynes|first11=AB|title=Relationship Between Cesarean Delivery Rate and Maternal and Neonatal Mortality |journal=JAMA|date=1 December 2015| volume=314| issue=21| pages=2263–70| pmid=26624825| doi=10.1001/jama.2015.15553}}</ref> Tye pirekytĩ ikatu ou porã kuña i [[membykõi]]rõ, [[mitãrã ojehechavairõ|mitãra’ymitãra'y ohechakárõ ojehechavaiha]], térã oĩrõ tumbykuévo.<ref name=NIH2010/> Ko membysẽ tembiaporape ikatu hi’arevehi'areve okuera hag̃ua.<ref name=NIH2010/>
 
<!-- Complications -->
Opa ary, tyeguasu ha membysẽ apañuãi opa 500.000 [[sy manó]]me, 7 sua kuña opyta hasy puku, ha 50 sua opyta hasy imemby rire.<ref name=WHO2008Ed/> Hetave ãvaichagua oiko [[arapy kakuaátava]]pe.<ref name=WHO2008Ed/> Ã apañuãi apytépe oĩ: [[<68/>membysẽ pa’ãpa'ã]], [[tuguyñehẽ memby rire]], [[ekámpsia]], ha [[Membysẽ rire pámo|pámo memby rire]].<ref name=WHO2008Ed>{{cite book|title=Education material for teachers of midwifery : midwifery education modules|date=2008|publisher=World Health Organisation|location=Geneva [Switzerland]|isbn=978-92-4-154666-9|edition=2nd|url=http://whqlibdoc.who.int/publications/2008/9789241546669_4_eng.pdf?ua=1|page=3}}</ref> Mitãra’yMitãra'y apañuãi apytépe oĩ [[teñói pytupa]].<ref>{{cite book|last1=Martin|first1=Richard J.|last2=Fanaroff|first2=Avroy A.|last3=Walsh|first3=Michele C.|title=Fanaroff and Martin's Neonatal-Perinatal Medicine: Diseases of the Fetus and Infant|publisher=Elsevier Health Sciences|isbn=9780323295376|page=116|url=https://books.google.ca/books?id=AnVYBAAAQBAJ&pg=PA116|language=en}}</ref>
 
==Mandu'apy==