Diferencia entre revisiones de «Pindoráma»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Ortográfia reduzida
Etiquetas: Edición desde móvil Edición vía aplic. móvil
Sin resumen de edición
Etiqueta: editor de código 2017
Jehai 1:
{{Infobox_País
| nombre_oficial = ''República Federativa do Brasil''<br /> Tetã Joaty PindoramaPindoráma
| nombre_común = Vrasil
| de = de
Jehai 8:
| símbolos =
| imagen_mapa = LocationBrazil.svg
| lema_nacional = MbohyýiTekoitépe ha ñakãrapu'ããme'' ([[Poytugañe'ẽ]]me: ''«Ordem e Progresso»'')
| himno_nacional = ''[[Vrasil retã purahéi]]''
| capital = [[Brasilia]]
Jehai 16:
| ciudad_principal = [[São Paulo]]
| idioma_oficial = [[Poytugañe'ẽ]]
| gobierno = [[Tetã Ñembyatypyre]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]]
| dirigentes_títulos = [[Pindorama Mburuvichakuéra|Mburuvicha]] <br /> Tekoviaruvicha
| dirigentes_nombres = [[Michel Temer]]
Jehai 53:
}}
'''Pindoráma''' ([[poytugañe'ẽ]]me '''República Federativa do Brasil'''<ref>{{Cita publicación |url=http://www.exteriores.gob.es/documents/fichaspais/brasil_ficha%20pais.pdf |título=Ficha país Brasil |publicación=Ministerio de Exteriores de España}}</ref><ref>{{Cita web |título=Constitución Política de la República Federativa del Brasil, 1988 |url= http://www.eclac.cl/oig/doc/BRA1988ConstitucionFederal.pdf |formato= PDF |fechaacceso=17 de diciembre de 2011}}</ref> térã '''Brasil''') ha'e hína [[tetã|tetã hekosãsóva]] tuichavéva [[Ñembyamérika]]pe ha [[Tetãnguéra rysýi tuichakuére|tetã tuichavéva poha]] opa Yvýpe ha [[Tetãnguéra rysýi ava hetakuére|tetã poteĩha]] orekovéva tapichakuéra ipype. Pindoráma retãme añónte oñe'ẽ [[poytugañe'ẽ]] yvyrusu [[Amérika]]pe. Ojeikuaa Pindoráma ijypykue heta ou tetã ambuéva, ijypykue Európa pegua, Amérika pegua, Áfrika ha Ásia pegua, ha hetaiterei ojopara.
'''Vrasil''' (karaiñe'ẽme '''República Federativa de Brasil''', poytugañe'ẽme '''República Federativa do Brasil''', avañe'ẽme '''Tetã Pindorama'''). Pindorama opyta kuarahyresẽ gotyo [[Yvyamérika]]pe, ha'e tetã tuichave Yvyamérika ha Latinamérika pegua. Ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]], [[Guyana]], [[Surinam]], [[Guayana Francesa]] ha [[Paraguasu Atlántico]]; kuarahyresẽ gotyo Paraguasu Atlántiko; ñemby gotyo [[Uruguái]]; kuarahyreike gotyo [[Argentina]], [[Paraguái]], [[Volivia]] ha [[Peru]]; ha yvate kuarahyreike gotyo [[Kolombia]]. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã Yvyamérikagua, jepéramo nahembe'ýi [[Chile]] ha [[Ekuator]]-ndi.
 
'''Vrasil''' (karaiñe'ẽme '''República Federativa de Brasil''', poytugañe'ẽme '''República Federativa do Brasil''', avañe'ẽme '''Tetã Pindorama'''). Pindorama opytaOpyta kuarahyresẽ gotyo [[YvyamérikaÑembyamérika]]pe, ha'e tetã tuichave Yvyamérika ha Latinamérika pegua.; Ijeréreijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]] retã, [[Guyana]], [[Surinam]], [[GuayanaGujána FrancesaHyãsiapegua]] ha [[Paraguasu Atlántico]]; kuarahyresẽ gotyongotyo Paraguasu Atlántiko ojejuhu; ñemby gotyo [[Uruguái]] retã ojejuhu; kuarahyreike gotyo [[Argentina]], [[Paraguái]], [[Volivia]] ha [[Peru]] retã; ha yvate kuarahyreike gotyo [[KolombiaKolómbia]]. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã Yvyamérikaguarehe Ñembyamérika pegua, jepéramo nahembe'ýi jepéramo [[Chile]] ha [[Ekuator]]-ndi rehe.
Ipype oĩ [[Tetãvorekuéra Vrasilgui|26 tetãvorekuéra ha peteĩ Táva Hekosãsóva]] herava [[Brasilia]], ha'eha itavusu. Ipukukue ha'e 8.514.876,599 km², 47,9% Yvyamérika yvy, hyepýpe oĩ 5.570 táva ha 207.660.929 ava ary [[2017]]-pe - he'i Instituto Brasileño de Geografía y Estadística (IBGE)-. [[São Paulo]] ha'e táva tuichave Pindoramape, 11.821.876 avakuéra ndive.
 
Pindoráma iléi guasu ãgagua, ary 1988 pegua, he'i Pindoráma ha'eha [[Tetã Ñembyatypyre]] [[mburuvicharape|mburuvicharapépe]]. Ipype oĩ [[Tetãvorekuéra Vrasilgui|26 tetãvorenguéra ha peteĩ Táva Hekosãsóva]] hérava [[Brasilia]], ha'eha Pindoráma itavusu. Ijapekue hína amo 8.514.876,599 km², 47,9% Ñembyamérika yvýgui<ref name = "Área">{{Cita web |url=http://www.ibge.gov.br/home/geociencias/cartografia/default_territ_area.shtm |título=Área territorial oficial |idioma=portugués |fechaacceso=10 de octubre |fechaacceso=2002 |publicación=Resolução da Presidência do [[IBGE]] de n.º&nbsp;5 (R.PR-5/02)}}</ref>, hyepýpe oĩ 5.570 táva ha amo 207.660.929 tapicha ary [[2017]]-pe. [[São Paulo]] hína táva tuichavéva Pindoráma pegua, oreko amo 11.821.876 avakuéra ipype.
Oguereko avei Pindorama ypa'ũnguéra [[Paraguasu Atlántiko|Atlántikope]]: ''Penedos de São Pedro e São Paulo'', ''Fernando de Noronha'' ha ''Trindade e Martim Vaz'' ha'e Pindorama iñypa'ũnguéra aty.
 
Oguereko avei PindoramaPindoráma ypa'ũnguéra [[Paraguasu Atlántiko|Atlántikope]]: ''Penedos de São Pedro e São Paulo'', ''[[Fernando de Noronha]]'' ha ''[[Trindade e Martim Vaz]]'' ha'e PindoramaPindoráma iñypa'ũnguéra aty.
Pindorama ohupyty sãso [[7 jasyporundy]] [[1822]] tetã [[Poytuga]]gui.
 
Pindoráma ohupyty isãso upe ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]] pegua, tetã [[Poytuga]] pegua, ha upéi hekosãsóvo oiko ko Mburuvi Pindoráma, imburuvichavete peteĩha ha'e akue karai [[Dom Pedro I]]. Pindoráma [[tavakuairetã]] oñepyrũnte ary 1889-pe, karai [[Deodoro da Fonseca]] ( Pindoráma rendota peteĩha) ombopa ku Pindoráma Mburuvi.
Jetepysópe, Vrasil oguereko 5 [[FIFA]] pu'aka rechaukaha ha ojapo akue pe [[Húvol Tembiesarái Yvypavẽ]] ary 1950-pe ha ojapota ary 2014-pe [[Húvol Tembiesarái Yvypavẽ]] avei, ary 2016-pe, Vrasil ojapota peteĩha Ñembosaráipavẽ Guasu Yvyamérikape.
 
== PindoramaPindoráma heraréra ==
Ko ñe'ẽ "PindoramaPindoráma" ou tupiñe'ẽ: ''pindo-rãma'' térã ''pindo-retãma'', ha he'ise [[Mbokajaty|pindoty]] retã. PindoramaPindoráma héra [[poytugañe'ẽ]]me ha'e ''Brasil'' (Vrasil) ha oje'e ou seltañe'ẽ, ha he'ise ''[[pytã|pytã rykue]]'', hákatu, ko'ãga ''Brasil'' ha'e peteĩ yvyrayvyramáta héraréra, oĩ hetaveva'ekue Pindoramahetaiterei Pindoráma retãme oguahẽvo umi Poytugágua. YmaYmaite PindoramaPindoráma héra ha'évahérakuri ''Monte Pascoal'' (ava kuéra [[poytuga|poytugapegua]] ojuhuvooguahẽvo PindoramaPindoráma retãme, ary 1500-pe), ha upéi oñembohéra chupe ''Ypa'ũ Vera Cruz'', ''Santa Cruz Retã'', ''Nova Lusitânia'', ''Cabrália'', ha ambuéva.
 
== Tembiasakue ==
===Ñepyrũ ha Kolónia ára===
[[Poytuga]] ojuhuoguahẽ akue PindoramaPindorámame [[jasyrundy|jasyrundý]]pe ary 1500-pe, oguahẽvo karai [[Pedro Álvares Cabral]] ygarataty. Ymave pe [[EuropaEurópa]] kuimba'eavakuéra ñeguahẽ mboyve, oĩva nungava'ekue amo 2.000.000 PindoramaPindoráma ypykue kuéra Amérika tee pegua.<ref>http://www.sic.inep.gov.br/index.php?option=com_content&task=view&id=161&Itemid=83&lang=br</ref> PeAvakuéra ypykuekuératee Pindoramapegua ipava'ũndypapyreekue tetãPindorámame hetã guasu rupiveheta (avakuéra no'õngué guasu oiko va'ekue Pindoráma apekuére), peumi tuichavekuératetã tuichavéva ha'évae peva'ekue upe tupi-guarani, peupe ''macro-jê'' ha peupe aruako. Tupi-guarani ipa'ũndypapyre [[guarani]] kuéra rupi, tupiniki kuéra rupi ha tupinamba kuéra rupi. Pe tupikuéra oĩva tetãvore [[Rio Grande do Sul]] guive gotyoamoite [[Rio Grande do Norte]] peve.
 
Pe ''colonización'' oñepyrũOñepyrũ ramo ary 1534-pe upe kolónia ojapo Poytuga Pindorámame, peupe ReiMburuvichavete Juan III opaomboja'ũndyóvo jave PindoramaPindoráma 12 tetã'i oúva ñemoñarégui rupive (''capitanías hereditarias'' rupive), hákatu, peko ñemboja''capitanía''o ndoguataporãndoikoitéi, ha ary 1549 -pe ReiMburuvichavete omoĩ akue umi MburuvichaSãmbyhyhára Guasu (heravahérava ''Governador'') jokuáiojokuái PindoramaPindoráma rehe. Saro'y XVI, pejave, [[eiratã]] ha'evae peakue upe ''mba'eepy exportación''Pindoráma tenondegua Pindoramapeguaoñemuvéva, ha peumi mbyayhutembiguái [[afrika]]peguakamba ñemu [[poytugaÁfrika]] pegua rupiPoytuga omotuichaojapo (''comercioheta de esclavos'')ikakuaa.
 
ÑorairõOikógui ñorairõ guasu [[Hyãsia]]pegua rehe, poytugaPoytuga ipu'aka ha oñemomba'e táva [[Rio de Janeiro]] rehe ary 1567-pe, ha upéi táva [[São Luís]] rehe ary 1615-pe. Upéicharõ, ary 1669-pe oñemomba'e heta távambaretetáva mbarete rehe [[TetãTavetã Joaju]] pegua ha [[HolandaOlánda]] pegua avei, [[Amazonas (Vrasil)|AmazonasAmasónape]]-pe. Ary 1680-pe Poytuga oñemomba'e pe tenda [[Uruguái]] rehe.
 
Saro'y XVII pahápeipahápe, pe [[eiratã]] ndaha''evéima mba'eepy exportación''Pindoráma omomichĩvaoñemuvéva, hákatu, ary 1693, peheta [[itaju]] juhu pe tenda herava upéiojejuhu [[Minas Gerais]] rehe, ha [[Mato Grosso]] rehe ha [[Goiás]] rehe avei, opysyrõupéicha akuekatu penoñehundíri ''kolonia''ko ''colapsoPoytuga económico inminente''ikolónia rupivePindorámame. Pe [[epañaEpáña]]peguakuéra rapichakuéra oñemomba'e jey peUruguái rehe (''Banda Oriental'' hína Uruguái réra upe aja) ary 1777-pe, ha oñemomba'ejeyse ambuePoytuga tendarendakuéra ambuéva. Hákatu, ndokatúi,ojejapo upe ''tratado deJekupytyha San Ildefonso pegua'' rupiveha Epáña noñemomba'evéi mba'eve Poytugágui.
Ary 1808, pe ''familia real portuguesa'' —ha opaite pe ''nobleza portuguesa''—, ojehekýi pe emperador Napoleón Bonaparte rupive, ojasuruvo [[Poytuga]] ha pe Mbytepeuropa; ha pe ''familia real portuguesa'' opyta táva [[Rio de Janeiro]], pe táva ha'evo ''Imperio Portugués'' tavusu. Ary 1815, Juan VI, ''príncipe regente'' [[Poytuga]]pegua, omoambue Estado de Brasil, umi ''kolonia'', "Reino Sãsorekóva ha joaju Poytuga retã" rupive. Ary 1809, poytugapeguakuéra oñemomba'e pe Guayana Francesa, hákatu, ary 1817 omyengovia jey [[Hyãsia]]pe ha ary 1816, pe Banda Oriental, herava upei ''Provincia Cisplatina''. Ary 1825, pe ''Provincias Unidas del Río de la Plata'' oñorairõ [[Poytuga]] rupi, Provincia Cisplatina rupi, ha ary 1828, ''Provincia Cisplatina'' ohupyty isãso.
 
Ary 1808 jave, upe ''Poytuga mburuvichavete ñemoñare ha ypykue'' —ha opaite ''Poytuga mburuvichakuéra ha karaikuéra''— oheja Poytuga, ikyhyjégui Mburuvicha Napoleón Bonaparte rehe, ha'e katu oñemomba'eségui [[Poytuga]] rehe ha oñemomba'émagui heta tetã Európa pegua upe aja; upévare ha'ekuéra ohaja Poytuga ha ohopa táva [[Rio de Janeiro]]-pe, upéramo táva Rio de Janeiro oiko Poytuga itavusu ramo. Ary 1815, Mburuvichavete Juan VI, ''mburuvicha ojokuáiva'' [[Poytuga]] pegua, omoambue Tetã Pindoráma heko (''Estado de Brasil''), ombopa ''kolónia'' reko, ha he'i Pindoráma ha'eha upe guive "Tavetã Hekosãsóva Poytuga retã pegua". Ary 1809-pe, Poytuga oñemomba'e pe Gujána Hyãsiapegua rehe, hákatu, ary 1817-pe [[Hyãsia]] oñemomba'e jey hese ha ary 1816-pe, Poytuga oñemomba'e jey Banda Oriental rehe, hérava rire ''Provincia Cisplatina''. Ary 1825 jave, umi Tetãmi Joaty Ysyry La Plata pegua ha Poytuga oñorairõ, Provincia Cisplatina rehe ([[Uruguái]]), ha ary 1828-pe, ''Provincia Cisplatina'' ohupyty isãso ha osẽ Poytuga ipoguýgui.
=== Sãso ha Pindorama Mburuvi ===
 
[[File:Independence of Brazil 1888.jpg|thumbnail|left|Pedro I Pindoramapegua omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].]]
=== Sãso ha PindoramaPindoráma Mburuvi ===
[[File:Americo-avaí.jpg|thumbnail|right|Ñorairõhára Pindoramapegua (hovy) oñorairõ paraguái ñorairõháraty, [[Avay ñorairõ]], [[Ñorairõ Triple Alianza]]pegua.]]
[[File:Independence of Brazil 1888.jpg|thumbnail|left|Pedro I PindoramapeguaPindoráma pegua omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].]]
[[File:Americo-avaí.jpg|thumbnail|right|Ñorairõhára PindoramapeguaPindoráma pegua (hovy) oñorairõha paraguáiParaguái ñorairõháratyñorairõhára aty oñorairõ, [[Avay ñorairõ]], [[Ñorairõ Triple Alianza]] pegua.]]
Pe Rei Juan VI poytugapegua oho jey [[Europa]]pe ára 26 jasyrundy 1821 ha oheja ira'y Pedro de Alcántara, ha'e hag̃ua Pindorama iprincipe.<ref>Lustosa, pp.&nbsp;109–110</ref> Poytuga porokuái oñeha'ã akue jey moambue Pindorama umi Koloniape.<ref>Lustosa, pp.&nbsp;117–119</ref> Pindoramapeguakuéra ndomoneĩ akue, ha Pedro de Alcántara (Pedro I) opytyvõ pindoramapeguakuéra, ha omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].<ref>Lustosa, pp.&nbsp;150–153</ref> Ára 12 jasypa, Pedro ojupi peteĩha Emperador Pindoramapegua ha herava Pedro I pe ára 1 jasypakõi.<ref>Vianna, p.&nbsp;418</ref>
 
Línea 92 ⟶ 93:
== Pindorama apekuaa ==
[[File:Ara ararauna -Blue-and-gold Macaw -head and neck.jpg|thumb|left|150px|Pe arara (''guacamayo'') ha'e peteĩ guyra Pindoramapegua.]]
PindoramaPindoráma oguereko heta [[tembehembe'y]] ipukuiterei, [[ñembyamérikaÑembyamérika]]pe rehe, ha ijerére ojejuhu yvate gotyo [[Venesuéla]], [[Gujána]], [[Surinam]], [[Gujána Hyãsiapegua]] ha [[Paraguasu Atlántico]]; kuarahyresẽ gotyo Paraguasu Atlántiko; ñemby gotyo [[Uruguái]]; kuarahyreike gotyo [[Argentina]], [[Paraguái]], [[Volivia]] ha [[Peru]]; ha yvatekuarahyreike gotyo [[KolombiaKolómbia]] retã. Ko tetã hembe'y haimete opa tetã Yvyamérikagua,rehe jepéramoÑembyamérika pegua, nahembe'ýiýiramo jepe [[Chile]] rehe ha [[Ekuator]]-ndi rehe.
 
PindoramaPindoráma ha'ehína [[Tetãnguéra Rysýi Tuichakue rehe|pohaupe tetãteã tuichavetuichavéva]] poha opa [[yvóraYvy|Yvýgui]]gua, uperiretetã [[RrusiaRrúsia]], [[Kanatã]], [[China]] ha [[Tetã peteĩ reko Amérikagua]] rire, ha avei ha'e mbohapyha tetã tuichavetuichavéva mbohapyha [[Amérika]]pe, ipukukueijapekue ha'ehína 8 514 876,6 km². PindoramaPindoráma oguereko heta [[yvyty]], [[yvytyrysyi]]kuéra, [[ñu]] guasu ha [[ysyry]] puku. PindoramaPindoráma iysyrykuéraijysyrykuéra tenondegua ha tuichavéva ha'e ku [[Paranaguasu|Ysyryysyry Paranaguasu]] —mokõiha—[[Ysyrykuéra rysýi pukukuére|ysyry tuichavetuichavéva]] mokõiha opa [[yvyYvy|Yvýgui]]gua- peha [[Ysyry Parana]], Ysyry Yguasu, Ysyry Negro, San Francisco, Ysyry Xingú, Madeira ha pe Ysyry Tapajós hína ysyry imba'eguasúva Pindoráma retãme guarã.
 
PeUmi [[mymba]] ha [[ka'avo]] PindoramapeguaPindoráma ha'epegua tuichaopaichagua aveihína, peumi mymba [[okambúva]] guasu tenondeguaituichavéva ha'e hína: Pe [[jaguapytã]], pe [[jaguarete]], jaguarete'i, [[aguara]]kuéra, [[taitetu]]kuéra, pe [[mborevi]], [[jurumi]]kuéra, [[mykurẽ]], aíguekuéra (''perezosos'') ha pe [[tatu]]kuéra.
 
== Táva tenondegua ==
Línea 143 ⟶ 144:
|}
{{clear}}
 
== Arandupy ==
=== Jetepyso ===
[[File:Maracana Stadium June 2013.jpg|thumb|190px|Vakapipopo ñeha'ã renda, Maracanã, táva [[Rio de Janeiro]].]]
Jetepysópe, VrasilPindoráma oguereko 5 [[FIFA]] pu'aka rechaukaha [[vakapipopo]] rehegua ha ojapo akue pe [[HúvolFIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1950]] ary 1950-pe ha ojapota ary 2014-pe [[HúvolFIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2014]] avei,; ary 2016-pe, VrasilPindoráma ojapotaretãme peteĩhaoiko Ñembosaráipavẽupe Guasu[[Ñembosaraipavẽ YvyamérikapeArahakúpe 2016]] táva [[Rio de Janeiro]]-pe.
 
== Mandu'apy ==