Diferencia entre revisiones de «José Asunción Flores»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Se ha cambiado la fecha de nacimiento
Etiquetas: Edición visual Edición desde móvil Edición vía web móvil
multiple vandalism reverted - back to an healthy version (SWMT)
Jehai 1:
JOSÉ ASUNCIÓN FLORES, PUMBASY apohare, niko heñoi’akue ára 27 jasypoapy ary 1904-pe, Chacarita, táva Paraguaýpe. Isýniko María Magdalena Flores (aojoheihára) ha itúvakatu Juan Volta (mbarakambopuha). José Asunción imitâ’i guive omba’apóma, kuatiambyatyhára ha sapatumopotîhárarô, oipytyvô haĝua isýpe ha jeko peteî ára, orekórô 11 ary, ho’ákuri tahachi poguýpe omondárôguare mbujape pehê hembi’urâ. Upérô, ha “omopotî” haĝua hembiapo vaikue, oñembohasa chupe Tahachi Mba’epurory Mbo’ehaópe. Péicha oñepyrûkuri iñemoarandu puraheikuaápe. Imbo’eharakuéniko Mariano Godoy, Eugenio Campanini, Nicolino Pellegrini ha Salvador Déntice. Pya’évoi itenonde iñemoarandúpe, upévare oñeme’êkuri pe trombón peteîha. Avei Félix Fernández ohekombo’ékuri chupe ha upéikatu oikuaara’â violín Carlos Esculies ha Fernando Centurión ndive. Mboriahu hekópe, José Asunción Flores omba’apo hapicha mba’epuhárakuéra ndive ha upeichaha rupi niko ohenduka ñepyrû umi ipumbasy. Arateî jave katu ojapómi aty guasu ijatyhápe ñe’êporâhaihára ha puraheihára. Péicha ha’e oñakârapu’â ha mbeguekatúpe omyasâi hembiapo ñane retâ ha ambue tetâ rupi. Ndojokupytýigui hemiandúpe tetâ ruvichakuéra ndive, oñemosêkuri ñane retâgui ha upeichahápe oikundaha heta ambue tetâ rupi. Ohoraê Argentina-pe ha heta oguata rire, ohasa rire heta tetâ rupi, oĝuahêjepékuri Rusia-pe ha upégui ojevyjeýkuri Argentina-pe. Flores omanókuri Buenos Aires-pe ára 16 jasypo ary 1972-pe. Are rire, 1991-pe, Alfredo Stroessner ho’a rire, hetekue ojegueru ñane retâme ha oñeñotỹ pytu’urenda ogueraháva héra ha Manuel Ortiz Guerrero réra oîháme, Paraguaýpe
Yma imitãme, Flores omba’apo heta mba’épe, péicha ohepyme’ẽ jepe’a ha avei omopotĩ sapatu. Ombotývo 11 ary, omondákuri peteĩ mbujape, tupão San Roque ypyetépete. Oñemonambi ha oho ka´irãime, ha upéi oñemondo chupe Banda de Música, tahachi mba’évape.
Upe guive ndopoivéikuri purahéigui. 1922-pe ohaiva’ekue hembiapo ypy, peteî purahéi hérava Manuel Gondra. Uperiréma, Manuel Ortíz Guerrero ndive, omoheñói Pumbasy.
Ko´ag̃a g̃uarã, ohasáma 105 ary José Asunción Flores heñói hague ha ojegueromandu´a chupe upe Guarania apohare ñepyrũhára. Ha´e rupive, ñane retã oguereko peteĩ purahéi ha mba´epurory imba´eteetéva ha´éva pe Guarania. Hembiapo kuéra apytépe jajuhu India, Nde Rendápe Aju, Panambíi Vera, Paraguaýpe, Buenos Aires, Salud, Kerasy, Nde Ratypykua, Obrerito, Gallito Cantor, Purahéi Paha, Mburikao, Ñasãindýpe, Ñane Aramboha, Cholíi, Musiqueada Che Ámape, Ka´aty, Arribeño Resay. Ojapo avei umi sinfoní­as: Pyhare pyte, Ñanderuvusu ha Marí­a de la Paz, Ñemitỹ, ha ambueve...
Javy´aite ñane retãygua katupyry ojapo haguére ñandéve ha ñande rehe ko mba´e imporãiteva.
 
== Guarania guerojera ==
Línea 116 ⟶ 112:
[[Ñemohenda:Tekove Paraguaigua|Flores, José Asunción]]
[[Ñemohenda:Ñe'ẽpapára Paraguáigua]]
</big><small>Texto pequeño</small>