Diferencia entre revisiones de «Ñorairõ Ro'y»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Kuatiarogue ipyahúva: {{imagen múltiple|perrow = 2|ancho_total= | título = Ñorairõ Ro'y<br />{{small|(1947-1991)}} |posición_tabla = right | fondo_de_título = #DAF2CE | espaciado = 1 |…
Etiqueta: editor de código 2017
 
Jehai 28:
Ko ñorairõ pehẽngue py'aguapýva opa oñepyrũvo [[Ahyganitã ñorairõ (1978-1992)|Joaty Soviétiko ha Ahyganitã ñorairõ]] ary 1979-pe. Amo 1980 arykuéra tetãnguéra jekopyty ojehecha jey tesaparápe. Tetãvore Joapykuéra ojopyve Joaty Soviétiko viru remimono'õ rupi, tetãnguéra ambuéve jekopyty rupi ha mboka jeporu rupi, hi'ári ohasa asýma Joaty Soviétiko iviru remomono'õ ndokakuaavéigui. Arykuéra 1980 mbytépe, ruvicha soviétiko pyahúva [[Mikhail Gorbachev]] omoinge hetã rekorãme ñemyatyrõ omoambue hag̃ua heta mba'e, umi ñemyatyrõ ojehero va'ekue [[Glásnost]] (1985-pe oheja va'ekue toiko mba'e oporomomarandúva hekosãsóva) ha [[Perestroika]] (1987-pe oheja va'ekue tetãygua viru remimono'õ heko sãsove) ha'e avei oipe'a mbaretekue ñorairõhára soviétiko [[Ahyganitã|Ahyganitãgui]]. Kuarahyresẽ Európape oñembotuicha tetãnguéra rembipota isãsorã ha Gorbachov ndoipuruséi ñorairõhára aty umi tetãme, upéicha oñepyrũ Sinatra Reko, ojeheroháicha Gorbachov ome'ẽve teko sãso umi tetãme. Upévare 1989-pe oñemyasãi guyryry guasu ipy'aguapýva Európa retãnguéra apytépe oipe'a tetã rekuáigui komunistakuéra ([[Rrumáña]] mante ndoikói upéicha). Aty ojokuaikuaáva komunísta Joaty Soviétiko katu avei ndaipu'akái hetãme ha osẽ va'erã kuri hetã rekuáigui [[Ojejaposérõguare golpe de Estado Joaty Soviétiko-pe|ojapose rire]] peteĩ ''[[golpe de Estado]]'' jasypoapy 1991-me oipe'aségui tetã rekuáigui karai [[Borís Yeltsin]], ombohováiva komunistakuérare. Upéicha opa hekópe Joaty Soviétiko jasypakõi 1991-me, umi tavakuairetã oñembojoaju va'ekue hese ojei ha oñemosãso, ho'a avei umi tetã rekuái komunísta Áfrika ha Ásia pegua.
 
== OrigenÑorairõ delRo'y términoréra ypy ==
Opávo Ñorairõ Guasu Mokõiha, haihára [[George Orwell]] oipuru «ñorairõ ro'y» oñe'ẽ hag̃ua heta mba'ére ''You and the Atomic Bomb'' arandukápe, osẽ 19 jasypa 1945-pe kuatiañe'ẽme héra ''Tribune''. Peteĩ arapýpe oiko meméva tesaparápe ñorairõre ikatu ojeipuruhápe mboka guasu oipurúva tumingue'a rendyry (''energía atómica''), Orwell ogueromandu'a umi mba'e [[James Burnham]] he'i akue peteĩ yvóra oñombohováiva rehe ha ohai: