Diferencia entre revisiones de «Huã Natalicio González»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb Coreccion de palabras
Jehai 4:
|-
!align=left| Período de gobierno - República del Paraguay:
|[[16 Jasypoapy]] [[1948]] <br> [[30 JasyteîJasyteĩ]] [[1949]]
|-
!align=left|Predecesor:
Jehai 27:
|[[Periodista]]
|}
'''Juan Natalicio González''' ha’eva’ekue mburuvicha Guasu [[Paraguay]]-pe omyakãva’ekue tetã 16 Jasypopay 1948 guive 30 JasyteîJasyteĩ meve 1949 jave..
 
== Hekove ==
Jehai 33:
Heñói táva Villarrica itavaguasu [[Departamento de Guairá]], Paraguay-pe, omoheñóiva umi artista ojeguerohorýva ha’eháicha [[Leopoldo Ramos Jiménez]], [[Manuel Ortiz Guerrero]], [[Natalicio Talavera]], [[Ramón Indalecio Cardozo]], [[Delfín Chamorro]] ha [[Efraín Cardozo]], 8 jasyporundy 1897 jave.
 
Ou peteîpeteĩ familia rural sencilla-gui, isy kuñakarai Benita Paredes, iñarandu ha tekove porã orekóva; itúva, Pablo González, kuimba’e omba’apóva ka’a rehe oguerúva umi ka’aguy kakuaágui ha’e orekóva Ygatimíme, avei Tarumáme oreko peteîpeteĩ establecimiento ganadero. Natalicio ijoyke’y mokõi, Erasmo ha Andrés.
 
Omenda Lydia Frutos ndive, kuña arandu, ijuky ha iporãva, oguerohorýva aranduka moñe’êmoñe’ẽ. Ojegradua doctora Filosofía Universidad de [[Buenos Aires]]-pe. Ko ñemendágui heñói mokõi mitã.
Imitã ramo opa mba’eére ojesareko, ikirirîikirirĩ, ha’eñónte oikóva ha avei ojepy’amongetáva, ko’ã mba’e, noñemoambuéi chugui mitãmi guive okakuaápa peve, ojekuaa ichupe ko’ã mba’ére.
 
Oñemoarandu mbo’ehao pública oîvaoĩva itávapel, imbo’ehára [[Gregorio Benítez]] ha [[Delfín Chamorro]].
 
Imitãrusúpe hi’angirûetehi’angirũete ha’e [[Manuel Ortiz Guerrero]] ha [[Leopoldo Ramos Giménez]], hendivekuéra omotenonde “trilogía lírica” [[Villarrica]] tavaguasúpe,siglo ñepyrûmeñepyrũme. Ko’ã angirûangirũ mbytépe, avei, Natalicio omoñe’êomoñe’ẽ aranduka opaichaguáva. Ombohasa porã umi tembiapo clásico universal, ohaíva Buchner, Voltaire, Darwin, Bufón, Volney, Dante ha Spencer. Ko jepokuaa orekóva umi clásico francese rehe omoakarakúva kuri [[Nicolás Sardi]], omoñe’{e haguã ha’e imbo’ehára francés mbo’ehaópe. Ohayhueterei imbo’ehára Sardi-pe, ha’e, oipe’a chupe okêeokẽe oike haguã biblioteca privada orekóvape. Péichaí, Natalicio heta aravo ohasa omoñe’êvoomoñe’ẽvo [[Víctor Hug]]o, [[Alejandro Dumas]], [[Gustave Flaubert]] rembiapo,ko’ã ha’e oguerohory ohaiháicha, avei [[Eugeni Sué]].
 
Ary 1914 jave oñepyrûoñepyrũ omoguahêomoguahẽ umi marandu ñorãirõ rehegua umi campo europeo gotyo. Péicha ko arýpe, ou peteîpeteĩ mba’e omoambuetáva hekove , omano itúva. Oiko rire ko’ã mba’e, mitãrusu ombosako’i ivalíha, osêosẽ mboyve oikundaha itáva [[Villarica]] rape ohayhuetéva, ha ou [[Asunción]] gotyo, ojerovia ikuaandýre ha omokyre’ÿomokyre’ỹ ichupe kerayvoty orekóva oestudiáse medicina. Oimévo [[Paraguaýpe]], ikerayvoty ojeharu péva oñembotýgui Facultad de Medicina oipotágui [[Eduardo Schaerer]], mburuvicha upérõ.
 
== Hetã sambyhy ==
Oñemotenonde elecciones 14 jasykõime 1948 jave ha ojeiporavo ichupe jefe de estado. Ome’êOme’ẽ poder presidente provisional [[Juan Manuel Frutos]], moyve oime kuri, [[Higinio Morínigo]], oitýva ichupe golpe rupive 3jasyrundýpe.
 
Hembiapo oñemomba’eguasúva omyakãvo tetã ha’éva estatización Compañía Americana de Luz y Tracción (CALT)-gui, péva ha’e hína ko’ágã Ande, peteîpeteĩ proceso de nacionalización guive. Kóva peteîpeteĩ ñe’êñe’ẽ oñemomba’e guasu ha opytáva mandu’árõ: “Ndaipóri mo’ãi ni peteîpeteĩ kolo’o mboriahu” ha péva ojegueraha jepokuaa ramo omombaretégui seccional kolo’okuérape.
 
Ojesarekóva tekove social paraguaya ohasáva rehe ha avei cultura latinoamericana rehe opa mba’épe, upéva rehe ojekuaa, Natalicio González-pe.
 
Ojupi guive tetã sãmbyhýpe, oñehendu opávave jurúpe, oîtahaoĩtaha peteîpeteĩ mba’e omoapañuãva’erã ha ndikatumo’ãi omohu’ã gobierno orekóva. Péichal 26 jasypa ary 1948 jave oñandu golpe de estado tentativa, oúva ipatido-gui voi.
 
Jepénte umi ojerreveláva ojehapejoko fuerza leal rupive, Natalicio ndaipu’akái ha ndahi’arevéi tetã ñesãmbyhýpe, péva 29 jasyteîjasyteĩ 1949 jave oiko jey golpe de estado, pero oúma [[Felipe Molas López]] ha [[Federico Chaves]] po rupive, ámbito militar omyakã general Raimundo Rolón. Ko’êmbotávoKo’ẽmbotávo 30 jasyteîjasyteĩ, Natalicio opresenta irrenunsia presidencia-gui. Hekovia oike ex ministro de Defensa, general Rolón.
 
Natalicio González oho jey exilio-pe. Péicha 7 jasykõi 1949 jave oguahêoguahẽ [[Buenos Aires]]-pe ha upéi, 1950 jave, osêosẽ [[México]] gotyo. Ha’e intelectual ipaháva oiméva presidencia de la República siglo XX jave.
 
== Político ha Haihára ==
Jehai 62:
Oime va’ekue Diputado ramo. Omba’apo, cartera del Estado, cartera de Hacienda-pe. Oiko embajador ramo umi gobierno oúvape.
 
Ary 1915 jave, oñepyrûoñepyrũ carrera de periodismo, oikéva pe ha’e oikuaávape, oiko reportero ramo upe periódico “El Liberal”-pe. Oike riremínte Asociación Nacional Republicana, upe arýpe, oike redactor ramo omba’apo kuatiahaipyre oficial partido “General Caballero”-pe, ko’ápe heta tekove katupyry ha imbaretévape oikuaa ha’eháicha [[Juan Manuel Frutos]], editor upe mba’apohápe , oikuaa [[Juan E. O‘Leary]], [[Arsenio López Decoud]], [[Antolín Irala]], [[Manuel Domínguez]], [[Ignacio A. Pane]] ha [[Fulgencio R. Moreno]]-pe, Ko’ãva tuicha oike ideología política heñóiva ohóvo Natalicio akãme.
 
Omba’apo secretario de redacción ramo 1916 arýpe, revista “Fígaro”, oinvita ichupe Arsenio López Decoud. Omba’apol diario “Patria”-pe, ary 1917 ha 1919 jave, upéi oiko redacción-pe tendota ramo. Péicha avei omba’apóvo kuatiahaipyrépe, omoheñói peteîpeteĩ revista cultural ha’éva “Guarania”.
 
1923 arýpe, Juan E. O‘Leary, omoñe’êomoñe’ẽ rire hembiapo, oipytyvõ oñepyrûoñepyrũ haguã tape kuaandy reheguáva ombohuatáva umi kuimba’e arandu ha’e omotenondéva ha ome’êvaome’ẽva Paraguái [[siglo XX]] ñepyrûmeñepyrũme. Ha’e ñe’êpapárañe’ẽpapára, analista político, mombe’uhára, tembiasa oikuaaukáva, sociólogo ha geógrafo. Hembiapóre oje’e iñapañuãiha, múltiple, ipypuku ha compleja. Ary 1952 ramo omoherakuã aranduka “Motivos de la Tierra Escarlata”. Ary 1964-pe, ohai ha oikuaauka “[[Geografía del Paraguay]]”, ha’éva tembiapo orekóva 800 togue, kóva tuicha mba’e ha tembiapo ijojaha’ÿvaijojaha’ỹva.
 
== Oho, ha ha’e oho hendive ==
Natalicio omano [[México]]-pe 6 jasypakõi 1966 jave ikorasõ rasýgui (ataque cardiaco). Péva oúta jave hetã ha itáva heñoihaguépe. Aravo 11.00 jave, hembireko ojuhu apykápe escritorio ypýpe. Tuichaiterei oñemondýi ha ojedeseperágui y ombo’yu ha hendive, treinta pastilla opáichaguáva, ha ojesuisida, péicha. Ha ndaha’éi péva año pe ojapóva oikytîoikytĩ ivena peteîpeteĩ jilépe. Péicha ojuhu ichupe ikriada, oñuãha iména omanombotáma ohóvo, ohenói peteîpeteĩ ambulancia ha ogueraha ichupe tasyópe. Pohanohára oñeha’ãmbaite omopu’ã haguã jey ha ogue hekove. Omano desangrada.
 
{{sucesión| título=[[Presidente de Paraguay]] <br>Juan Natalicio González | período=[[1948]]-[[1949]] | predecesor=[[Higinio Morínigo]] | sucesor=[[Raimundo Rolón]]}}