Diferencia entre revisiones de «Tetãvore Amambái»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Sin resumen de edición
mb Coreccion de palabras
Jehai 19:
|}
 
'''Amambái''' ha’e peteîpeteĩ tavaguasu [[Paraguai]]-pe. Tavapy ha’e [[Pedro Juan Caballero]].
Téra ou ko tavaguasúgui peteîpeteĩ ramal oñemomba’eguasúva [[Cordillera Ka'aguasu]]a ojekuaáva “[[Cordillera de Amambay]]” ramo. Amambay, ha’e peteîpeteĩ ka’avo oîvaoĩva ka’aguýre he’õva rupi heta oîvaoĩva ko tendáre.
 
== Distrito ==
Jehai 33:
== Hembiasa ==
 
Heta ary, ko’ã yvy rupi oiko indígena,oñandúva bandeirante-kuèra jeike ohekàva te’ÿite’ỹi guaraníeme, ko’ãva ikatu oñemo’ã ha okañy chuguikuèra ka’aguñýre avave ndikatúiva oike ipype-.
 
Opávo [[Guerra de la Triple Alianza]], ko’ã yvy kakuaa ojeipysóva ohasa umi empresario pytaguáva oñemomba’e yvýre, ha omba’apo maderera yerbatera, ramo.
Jehai 48:
=== Hembe'ýre oime ===
 
*Yvy yvate gotyo: [[Vrasil]], oikytîvaoikytĩva [[Río Apa]] ha [[Cordillera de Amambái]].
*Yvy yvy gotyo: távaguasu [[Kanindeju]] .
*Yvy kuarahy resêvoresẽvo: Vrasil, oikytîvaoikytĩva Cordillera de Amambái.
*Yvy kuarahy reikévo: umi tavaguasu [[Concepción]] ha [[San Pedro]].
 
== Árapytu reko ==
Temperatura media 21ºC, ojupíva arahaku jave 35ºC ha mínima araro'y jave -1ºC. Umi ára okyetereíha ha'e jasyteîjasyteĩ ha jasyrundy.
 
[[Ta'ãnga:Rio Apa.jpg|300px|thumb|Rio Apa que marca el límite con el Brasil]]
Jehai 61:
== Yvytymbo'e ha Yvy ==
Ko'ã tendáre ojeguerekóve yvy yvate ha yvy gotyo, areniscas eólicas. Kóva ha'e peteîpeteĩ franja ojapóva derrame basáltico kuarahy resêresẽ gotyo, itaty guasu heta oîvaoĩva.
 
Ko tavaguasu Amambay yvatékue opu'ã ha ojupi paraguái yvý okaháre, ohupytýva 300 ha 400 metro rupi, Cerro Punta Porã oguahêoguahẽ 700 metros. Cordillera Amambái ha upe límite natural ojoajúva Brasil ndive, pévagui osêosẽ Serranía Cerro Corá, Takurupytã, Guasu, Alambique, Tuna ha Tangaró. Cerro oiméva mombyry ha'eñómi: Tranquerita, Takuara, Verón Kue, kuatia.
 
== Ysyrymbo'e ==
Río Apa ojoajúha, yvate gotyo, oime Arroyo Estrella oiméva joajuhápe Brasil ndive. Rio Aquidabán ha umi afluente osêosẽ yayry guasu Tapirakuái, [[rio Aquidabán]]-mi, arroyo Kavaju, ha arroyo Guasu.
 
Kuarahy reike gotyo ojeréva ko departamento rehe ha'e [[Río Ypane]], ha umi afluente TujutîTujutĩ, Aguaray Veve, Puente de la Tabla Puendy ha Ypanémi.
 
== Tekoha ha Ka'aguy ==
Ko táva guasu oike Ecoregion Amambáipe. Yvyramàta jeity ho’a tukumbóicha ko’ã tendáre péva ka’aguy porãitereígui ha umi yvyra poguasu ojeity ha ojehepyme’êojehepyme’ẽ, péicha yvyra rehe oñemba’apo ha ojehepyme’êojehepyme’ẽ. Ko’ã yvyramáta ipokãva ohóvo ha’e palmito, karanda’y, arary, amambái, kumare, yvyra paje, ka’i kygua. Pèicha avi umi mymba mimi ipokãva ohóvo ha’e, el gua’a sa’yju, jakareita, guasutîguasutĩ.
 
Umi área oñeñangarekóva ha’e:
Jehai 86:
== Tetãrechaukarã ==
Amambái ha’e peteîpeteĩ departamento ojehovasàva iporãitereìgui tekoha. Pèicha Cordillera del Amambái omokoni yvyty ombojeguàva Cerro Corá, Takuru Pytã, Guasu ha Alambìke. Umi yvyty oñemomba’eguasuvèva ha’e: Cerro Cora, mbytetèpe oimèva Parque Nacional, Akua, Lorito, Guasu, Muralla, Sarambi.
 
Tenda Cerro Corápe, omano Mcal. Francisco Solano López upe Río Aquidabán Nigui rembe’ýre, tembiasa ymaite guare; Panadero ha Zanja , ko’àpe mburuvicha López omopyenda imbaretékue péva ejército aliado campamento provisorio. Péicha avei Cerro Coráa, Parque Nacional orekóva monumento Mcal. López ha Cerro Guasúpe, Yasuka Vera, orekóva itakua ha umi kangue kue ohechaukáva o{i hague yvypóra 2.500 a 3.800 ary rupi.
 
Tape Tuja, ohasáva ejército paraguayo mbovymi campaña 1869 – 1870. Péicha ko’ã tendáre, colonia indígena oúva familia Tupi Guarani, Pa`i Tavyterã ha Ava Guarani. PeteîPeteĩ yvyty ojegueroviáva ha’ehague tenda sagrado etnia Ava Guarani pmomba’eguasúva, ogueroviàva hikuái ha’éha uvuy ñe’ãite, omoheñóiva mundo ha heñòiha kuimba’e ha kuña ypykue.
 
Pedro Juan Caballero, oreko umi tenda ojejahúha Rio Aquidabán àri, la Negra, techapyrã ojeguereko, ha’e peteîpeteĩ tenda iporãitereíva ha ndaijojaháiva. Avei tavaguasúpe, umi centro comercial oipe’àva hokêhokẽ mbohupárõ umi turista omba’ejogua haguã.
 
Umi tenda ojejahu ha ojepytu’u haguã Bella Vista gotyo ojeho memèva arahakúpe.
Jehai 100:
== Economía ==
Ko yvy comercio fronterizo, oiméva ha ojoajúva tetã oîvaoĩva ijykére ha’èva Brasil.
Economía, oreko poteîhapoteĩha tenda ko tavaguasu ganado vacuno-pe, ha omba’apo 2% mandyju producción nacional.
Ko’ã mba’erepy agrícola upe tendáre ha’e: [[aho]], [[mandyju]], [[arro]], [[arveha]], [[pakova]], [[jety]], [[kafe]], [[takuare'ẽ]], [[sevói]], [[girasol]], [[havilla]], [[limõ]], [[lokote]], [[avati]], [[mandarina],] [[mandi'o]], [[manduvi]], [[menta]], [[naranja hai]], [[he'ẽva]], [[papa]], [[piña]], [[greifu]], [[kumanda]], [[soha]], [[sorgo]], [[petỹ]], [[mba'ysyvo]], [[tomate]], [[trigo]], [[parral]], [[ka'a]] ha [[sanaoria]].
 
Mymba, oiméva ganado vacuno ñemoña, sp’o ha kamby, ganado porcino, ovino, caprino, equino, mymba ovevèva, ryguasu, guinea, ype, pavo, ganso ha guinea.
 
Industria, omomba’apo ko’ã rubro ha’èva: hi’upyrã, kamby, chacinado, molino oñemontenondéva ka’a ha aserradero rupi. Colonia Itapopo, peteîpeteĩ fábrica cerámica-pe ome’êvaome’ẽva mercado guasúpe.
 
Jasypa oguahêoguahẽ katuete, Expo Amambái, feria ganadería, industria, comercio ha servicio-kuèra; oikòva Exposición ha Feria rehguáva “Marcos Paredes Ramírez”.
 
== Marandu ha TekotevêmbývaTekotevẽmbýva ==
Umi vía de comunicación terrestre oñemomba’eguasúva, Ruta V “Gral. Bernardino Caballero”, ombojoajùva Concepción, ha oempalmáva Ruta III “Gral. Elizardo Aquino”, ombojoajùva Asunción guive Cnel. Oviedo peve, peteîpeteĩ ramal Bella Vista-pe. Ruta XI “Juana de Lara”, oguahêvaoguahẽva Capitán Bado-pe. Departamento orekóva ruta pavimentada, terraplenada ha ripio. Tape internacional ombojoajúva Pedro Juan Caballero – Capitán Bado tetã Brasil ndive, ojeporúva ñemuhárã.
 
Ojeguereko peteîpeteĩ aeropuerto “Dr. Augusto R. Fuster”; kòva táva Pedro Juan Caballero-pe oikuave’êoikuave’ẽ servicio aéreo regular Asunción, guive.
 
Oime avei peteîpeteĩ emisora Amambáipe ipúva:AM, La voz del Amambay, Radio Mcal. López; ha FM, Pantanal, Cerro Corá, Frontera, Capitán Bado, Sin Frontera. Avei upe tendápe , canal de televisión ha central telefónica.
 
Umi 23.921 óga mimi oikóva upe tendáre, 16.174 ha’èva zona urbana avei 7.747 táva okaháre. Oreko ko’ã servicio:
Jehai 127:
== Tekombo'e ==
Oreko 55 institución tekombo'e reheguáva ha ome'êvaẽva mbo'epy nivel inicial, 188 institución Educación Escolar Básica ha 28 institución Educación Media, reheguáva.
 
== Tesãi ==