Diferencia entre revisiones de «Tetãvore Amambái»
Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
Sin resumen de edición |
mb Coreccion de palabras |
||
Jehai 19:
|}
'''Amambái''' ha’e
Téra ou ko tavaguasúgui
== Distrito ==
Jehai 33:
== Hembiasa ==
Heta ary, ko’ã yvy rupi oiko indígena,oñandúva bandeirante-kuèra jeike ohekàva
Opávo [[Guerra de la Triple Alianza]], ko’ã yvy kakuaa ojeipysóva ohasa umi empresario pytaguáva oñemomba’e yvýre, ha omba’apo maderera yerbatera, ramo.
Jehai 48:
=== Hembe'ýre oime ===
*Yvy yvate gotyo: [[Vrasil]],
*Yvy yvy gotyo: távaguasu [[Kanindeju]] .
*Yvy kuarahy
*Yvy kuarahy reikévo: umi tavaguasu [[Concepción]] ha [[San Pedro]].
== Árapytu reko ==
Temperatura media 21ºC, ojupíva arahaku jave 35ºC ha mínima araro'y jave -1ºC. Umi ára okyetereíha ha'e
[[Ta'ãnga:Rio Apa.jpg|300px|thumb|Rio Apa que marca el límite con el Brasil]]
Jehai 61:
== Yvytymbo'e ha Yvy ==
Ko'ã tendáre ojeguerekóve yvy yvate ha yvy gotyo, areniscas eólicas. Kóva ha'e
Ko tavaguasu Amambay yvatékue opu'ã ha ojupi paraguái yvý okaháre, ohupytýva 300 ha 400 metro rupi, Cerro Punta Porã
== Ysyrymbo'e ==
Río Apa ojoajúha, yvate gotyo, oime Arroyo Estrella oiméva joajuhápe Brasil ndive. Rio Aquidabán ha umi afluente
Kuarahy reike gotyo ojeréva ko departamento rehe ha'e [[Río Ypane]], ha umi afluente
== Tekoha ha Ka'aguy ==
Ko táva guasu oike Ecoregion Amambáipe. Yvyramàta jeity ho’a tukumbóicha ko’ã tendáre péva ka’aguy porãitereígui ha umi yvyra poguasu ojeity ha
Umi área oñeñangarekóva ha’e:
Jehai 86:
== Tetãrechaukarã ==
Amambái ha’e
Tenda Cerro Corápe, omano Mcal. Francisco Solano López upe Río Aquidabán Nigui rembe’ýre, tembiasa ymaite guare; Panadero ha Zanja
Tape Tuja, ohasáva ejército paraguayo mbovymi campaña 1869 – 1870. Péicha ko’ã tendáre, colonia indígena oúva familia Tupi Guarani, Pa`i Tavyterã ha Ava Guarani.
Pedro Juan Caballero, oreko umi tenda ojejahúha Rio Aquidabán àri, la Negra, techapyrã ojeguereko, ha’e
Umi tenda ojejahu ha ojepytu’u haguã Bella Vista gotyo ojeho memèva arahakúpe.
Jehai 100:
== Economía ==
Ko yvy comercio fronterizo, oiméva ha ojoajúva tetã
Economía, oreko
Ko’ã mba’erepy agrícola upe tendáre ha’e: [[aho]], [[mandyju]], [[arro]], [[arveha]], [[pakova]], [[jety]], [[kafe]], [[takuare'ẽ]], [[sevói]], [[girasol]], [[havilla]], [[limõ]], [[lokote]], [[avati]], [[mandarina],] [[mandi'o]], [[manduvi]], [[menta]], [[naranja hai]], [[he'ẽva]], [[papa]], [[piña]], [[greifu]], [[kumanda]], [[soha]], [[sorgo]], [[petỹ]], [[mba'ysyvo]], [[tomate]], [[trigo]], [[parral]], [[ka'a]] ha [[sanaoria]].
Mymba, oiméva ganado vacuno ñemoña, sp’o ha kamby, ganado porcino, ovino, caprino, equino, mymba ovevèva, ryguasu, guinea, ype, pavo, ganso ha guinea.
Industria, omomba’apo ko’ã rubro ha’èva: hi’upyrã, kamby, chacinado, molino oñemontenondéva ka’a ha aserradero rupi. Colonia Itapopo,
Jasypa
== Marandu ha
Umi vía de comunicación terrestre oñemomba’eguasúva, Ruta V “Gral. Bernardino Caballero”, ombojoajùva Concepción, ha oempalmáva Ruta III “Gral. Elizardo Aquino”, ombojoajùva Asunción guive Cnel. Oviedo peve,
Ojeguereko
Oime avei
Umi 23.921 óga mimi oikóva upe tendáre, 16.174 ha’èva zona urbana avei 7.747 táva okaháre. Oreko ko’ã servicio:
Jehai 127:
== Tekombo'e ==
Oreko 55 institución tekombo'e reheguáva ha ome'
== Tesãi ==
|