Diferencia entre revisiones de «Ramón Indalecio Cardozo»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mbSin resumen de edición
mb Coreccion de palabras
Jehai 25:
==Imitã ha imitãsúpe==
 
Heñói va’ekue[[16 jasypo]]pe ary[[1876]]rako, táva [[Villarrica]]-pe. Isy héra kuñakarai Josefa Cardozo, ña Máxima Vayo memby. Oguereko va’ekue poteîpoteĩ ryke’ykuéra. Imbo’epýre katu omba’apo va’ekue isy ha itia hérava Balbina.
Ary[[1885]]ramo oike Escuela Municipal Villarrica-pe. Ha ary[[1892]]-pe omohu’ã tercer curso ha oñembosako’i oje’ói haguã Paraguaýpe omohu’ãmba haguã imbo’epy. Upérõ Gobierno ome’êome’ẽ va’ekue chupe beca.
Jepytu’uha ‘ara oguahêoguahẽ vove [[1892]]-pe oñepyrûoñepyrũ ojuhu omba’apo haguã Bibliotecario ramo upe Sociedad “El Porvenir Guaireño” pe.
Ary[[1893]]-pe oike Colegio Nacional de la Capital-pe, [[1895]] hembikotevêkuérahembikotevẽkuéra rupi omba’apo mante va’erã ha upéicha omoñepyrûomoñepyrũ oporombo’eramo mbo’ehao grado-pe upe Colegio Modelo Dr. Clementino Billordo (Correntino) mba’évape.
[[1896]]-pe oñemoañete upe Escuela Normal de Maestro ha upépe oñembokatupyry mbo’ehararã.
 
==Trayectoria==
 
Ary [[1898]]-pe oho[[Villarrica]]-pe omyakã haguã upe Escuela Graduada de Varones. [[1898]] guive ombo’e Historia del Paraguay ha [[Contabilidad]]. Oipytyvõ oñemohenda haguã upe Club “El Porvenir Guaireño” ha ha’e kuri secretario upépe heta ary javeve. [[1903]]-pe omenda kuñataîkuñataĩ Juana Sosa Ortigoza-re, mbo’ehára avei.
 
[[1905]] opublica peteîhapeteĩha ikuatiahaipyre “Pestalozzi y la enseñanza contemporánea”. Imandu’a ko mbo’ehára itemimbo’ekuéra apytepe oñakãrapu’ãve va’ekue ñe’eyvotykuéra rehegua jehaípe: [[Manuel Ortiz Guerrero]], [[Leopoldo Ramos Jiménez]] ha [[Juan Natalicio González]].
 
[[1920]] ramo ojogua peteîpeteĩ [[imprenta]] ha opublica peteîpeteĩ periódico ombohéra va’ekue “El Orden”. Upéve ohai va’ekue Chase, Carísimo, Ruffinelli, Luis Chase, Enrique Jara Casco, ha omyakãva ha’e ijaraite mbo’ehára Cardozo.
 
[[1921]], [[Manuel Gondra]] oikóramo Tendota Paraguaýpe oñenombra Director General de Escuelas; opresenta haguépe tembiaporã Plan de Acción ha’éva:
#OmopotîOmopotĩ upe Administración mbo’ehakuérarupi.
#Omyatyrõ mba’éichapa oñembo’eta.
#OmoguãhêOmoguãhẽ opavave tetã ruguápe upe ñembo’ekuéra.
#Ojehepyme’êOjehepyme’ẽ porãve mbo’ehára kuérape hembiapóre.
 
[[1922]]-pe omoîomoĩ pe peteîhapeteĩha Memoria imba’éva mbo’eha primaria ha normal rehegua, kóvare ministro Da Rosa ome’êome’ẽ va’ekue ichupe ijeaguije.
 
[[1923]]-pe omoîomoĩ mokõha pe Memoria mba’éichapa ojeguerahahína upe instrucción primaria ha normal. Upe árape avei homoîhomoĩ Consejo pópe, ikatúnepa oñembohéra umi mbo’ehaokuéra umi tetã oîvaoĩva América-pe réraikatuhaguãicha ojeykeko añetete upe americanismo
Upe proyecto oñemoañete ha heta tapichakuépe porãiterei upe mba’e. Upémaramo osêmaosẽma téra mbo’ehaokuérapé “República Argentina”, “República del Brasil”, “República Oriental del Uruguay”, “República de Chile”, ha avei “República de Bolivia”.
 
1928-pe omoñete haguã upe ñembokatupyry tembi’u jejapo umíare upe mbo’ehao “Adela Speratti” omoiuka tembiechaukarã arte culinario rehegua. Ko mba’e Consejo ononeîononeĩ umi mbo’ehao pyhareguápe, umi tapicha omba’apóvape guarã arakuépe o oñemoaranduséva pyharekue. Avei oñembo’e avei mba’epu rory mbo’ehaokuérape, okatu haguãcha ojehayhu ha ojekuaa avei tetãkuaakuéra rehegua.
 
==Reforma Educativa==
 
Ary [[1924]]-pe omanda ramo guare Dr. [[Eligio Ayala]] o Reforma Escolar ha’e ojapo va’ekue oñemoañete va’ekue ha ojejapóta peteîhapeteĩha ley educación primaria rehegua. Upe [[18 jasypakõ]] ramo ary [[1924]]-pe Decreto Ley Nº 689 rupi upéva ojeaprova.
 
[[Jasykõi]] ary [[1925]]-pe omoîomoĩ Consejo pópe peteîpeteĩ Proyecto oñemoambue haguã upe plan de estudios de las Escuelas Normales ha programa pyahu umívape guãrã, oñeñamindu’uhagua avei ojeaprova rire oñemondo Poder Ejecutivo odecreta va’ekue upe [[21 jasykõ]]me ojeipuru haguã.
 
==Publicaciones==
 
Ko mb’ehára karai Cardozo ipy’a angataite va’ekue mitãnguéra oñembokatupyrýre kuatiahaikuéra [[Argentina]]gua kuéra rembiapokuépe ha oñembo’éva mbo’ehára argentinokuéra, oñepyrûoñepyrũ ohai avei kuatia arandu “El paraguayo I " ha upe [[1927]]-pe omosarambíka katu “El paraguayo II y III”.
Upe arýpe ombokuatia upe haipyre [[Pedagogía]], ohai va’ekue he’iháicha upe peteîhapeteĩha ary mbo’ehakuéra rehegua mitãnguéra normalista-pe guarã. [[14 jasypo]]jave ary [[1927]]ramo oñeinaugura upe óga guasu pyahu mbo’ehao guasu ha’éva Escuela Normal de Profesores.
 
==Vista de Lujo==
 
[[1930]] ramo, ou va’ekue upe mbo’ehára guasu [[Adolfo Férriére]] ([[Suiza]]gua). Herakuã oparupiete mbo’eharakuéra rupi ha oheja heta mba’e porã ñane retãme guarã. Ko karai ha’e doctor [[Sociología]]-pe, vicepresidente upe Liga Internacional de Educación Nueva-pe, omyakã avei Oficina Internacional de Educación [[Ginebra]]-pe, umi ohaíva upe revista “Para la Era Nueva” jefe va’ekue, escuela activa rehegua kuatiahai apohare avei. OguãhêOguãhẽ heta mbo’ehaórupi Paraguay ha táva okaraháre avei. Ohecharamoite opytávo mba’éichapa oñembo’e mbo’ehaokuéra activa rupi.
 
Oguerohory ko mbo’ehára Ramón Indalecio Cardozo rembiapokue he’ívo: “Ha’e peteîpeteĩ tekove aranduete ha imba’erechakuaáva, noñe’etereívi ha katu heta kuatia arandu omoñe’e. Omaña porã ha katu upe imbaretekue ikatu ombongu’e yvyty jepeve, ha’éva umi tapichakuéra oimo’ã reipávape”.
 
Ko mbo’ehára Férrière he’i: añetehápe ajuhu ko’ápe okaháre ko’ã mbo’ehaokuéra oiporãvéva opa henda aha haguérupi ahechávo, oñemotenonde umi jardinería sistemática, ha avei práctica umi tembiapo ñande pópe jajapóva.
Jehai 76:
[[Image:Alumnos de Ramón I. Cardozo.jpg|thumb|350px|right|Ramón Indalecio Cardozo remiombo’ekuéra]]
 
Ko Paraguái ñakãrapu’ã tete ikatu ñamoîñamoĩ ary[[1925]] guive, oñemoañete hague guive upe programa pyahu, ha katu oñepyrûoñepyrũ va’ekue upe [[14 jasypokõ]] [[1930]] ramo oñeñepyrûoñeñepyrũ ramo guare ojeipuru añetehápe mbo’ehakuéra pyahu reforma ha’éva upe Plan Dalton rehegua.
 
Ary [[1931]] pe oñemohu’ãvo tembiapo mbo’ehakuéra rehegua Dirección General de Escuelas rehegua oiko va’ekue Paraguaýpe Congreso Pedagógico rehegua, mbohapy jehupytysépe:
 
# Ñambojoaju ñemba’apo ha jepóme’êjepóme’ẽ mbo’eharakuéra oñondive.
# Ñaha’ã ikatupyrykue mbo’eharakukéra ñane retãmegua upe escuela activa rehegua.
# Jajapysaka avei mba’epa he’e magisterio ñaneretãmegua ko oñandúva mbo’ehára Cardozo ha ñañamindu’u hese hendive ñamoîñamoĩ porã tape ñembo’ekuéra rehegua.
 
Upe mba’e tuicha mba’e va’ekue umi árape mbo’ehakukéra rehegua ñane retã [[Paraguái]]pe. Ko mbo’ehára ohupytyse va’ekue ha’e noîripanoĩripa ára ñane retã oñemomba’epaitévo ko’ã mba’ére, jepevérõ umi ñande pehenguekuéra [[Argentina]]gua kuéra ome’êreome’ẽre avei ykeko mbarete tapicha ha institución kuéra rupive. OguahêntemaOguahẽntema va’ekué upérõ ñane sãso ha ára ñañemomba’évo ha’eva guive ñane mba’eteére. Mbo’eharakuéra pópe opyta ohekombo’évo ñandeháicha ha ñande ñañanduhaichaite tapichakuéra Paraguaiguápe.
 
==Imba’apokuéra ñemohu’ã==
 
[[1932]]ramo, opyta rire Director General de Escuelas marangatuetépe, ohejaite ko tembiapo upe [[1 jasyteîjasyteĩ]] jave,[[jasyapy]] ary [[1933]]ramo ae oñemoneîoñemoneĩ va’ekue ichupe, upémaramo ojerure va’ekue ijubilación, oñemohendahaguépe ichupe 4 mil patacones oñeme’êtahaoñeme’ẽtaha.
 
Colegio Internacional ha Escuela Alemana-pa ha’e ombo’énte gueteri. Ary [[1934]] pahápe, mba’asy vaiete rupi ojegueraha peteîpeteĩ pohanorógape [[Buenos Aires]]-pe ha uperire oñepyrûvooñepyrũvo ary [[1935]], ou jevy oñemomba’e umi cátedra upe Colegio Internacional y Alemán-pe.
 
[[1936]]-pe omba’apo kane’õ’ÿrekane’õ’ỹre ohai haguã upe kuatia arandukuéra “El Guairá” ha “La Pedagogía de la Escuela Activa”
Jasypa [[1937]] javérõ, nahesãivéi rupi oho jevy [[Buenos Aires]]-pe opytahaguépe ára [[12 jasykõ]] [[1938]]peve, oipykúi ha ára haguépe barco rupi hetãme. Upe ary paha peve omba’apo va’ekue Colegio Internacional-pe.
 
Jehai 100:
==Umi reforma oñemopyendaha==
 
“Upe mbo’eha pyahu oha’arõ va upe [[Pedagogía]] ko árarupigua omoañete va’erã umi escuela activa ha’éva umi institución social oñembo’ehárupi mitãnguérape he’iháicha umi ley-kuéra [[Biología|biológicas]], [[Psicología|psicológicas]] ha [[Sociología|sociológicas]] omohendáva iñemongu’erã. Pe ñemongu’e ha’e mitãnguéra rehegua, he’ima va’ekue voi umi tekove arandu yma guare peteîpeteĩ va ha’éva [[Pestalozzi]], omoañetéva avei[[Froebel]] ha [[María Montessori|Montessori]]”.
 
“Upe activa ohekombo’e umi mitãme mitãicha ndaha’éi katuaávaicha, ha omondo jeikohárupi oîhápeoĩhápe, tembiapo, jeikosehaporãcha, hendaguãmepa, disciplina tekove marangatu, hapichakuéra ndive jekupytýpe, ha oheja ichupe ha’e oikotevêhaichaoikotevẽhaicha oiko porãve haguã. Tekombo’e ojehupytýva ñemba’apo rupive ojejapohaguaicha poránte” ".
 
“Ko escuela pyahu omoîomoĩ umi mitãme ohupyty haguãme pe naturaleza ojeykekóvo yvyre ñemitÿmeñemitỹme, yvotyty, ka’avokuéra, ñangareko mymbakuéra rehe ha kogakuéra rehe ñemba’apo oñeguenohêoñeguenohẽ va’ekue umi tendárupi. Ndojejaposéi kokuguára, jardinero, ni omba’apokuaáva, ojeipurúnte umi tembiapo omombáy haguã ijespíritu, ikatupyrykue ra’everã, oñembokakuaa mborayhu naturaleza rehe, ha avei oñeñandu haguã pome’êkuaapome’ẽkuaa tapichakuéra rehe”.
 
“Ko mbo’epy activa omoambue umi mbo’ehaokuéra peteîpeteĩ jeikoha mba’apópe opavave mitãnguéra ha’ehápe upe táva rehegua añete mitãnguéra apytépe”.
 
“Upe escuela activa ojejerovia mitãnguéra rehe ha oñeha’arõ chuguikuéra ñeha’ã mbarete ijehekuéra”.