Diferencia entre revisiones de «Vokerón»
Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
SieBot (ñe’ẽ | mba’emoĩmbyre) mb bot oñemoambue: pt:Boquerón (departamento) |
Sin resumen de edición |
||
Jehai 25:
Kóva pe tetãvore tuichavéva tetã [[Paraguáipe]], oguereko 91.669 km², hákatu 45.617 avakuérante oĩ.
Ary
== Distritos ==
Jehai 33:
Ko tetãvore oñemboja’o pokõi tendápe:
#
#
# [[
# [[Filadelfia
# [[Neuland
# [[Loma_Plata|Loma Plata]]
#
== Geografía ==
Jehai 47:
=== Límites ===
* ''Yvate gotyo''': oĩ tetãvore [[
* '''[[%C3%91emby|Ñemby]] gotyo''': [[Argentina|República Argentina]] ojeíva ysyry guasu
* '''Kuarahyresẽ gotyo''': tetãvore [[Presidente_Hayes|Presidente Hayes]] ojeíva pe tape ombojuajúva Misión
* '''Kuarahyreike gotyo'': oĩ
[[Image:Mapa boq.jpg|thumb]]
Kóva ha’e tetãme tenda sa’ive he’õva, oguereko ysyry ndahetái hendápe ha ndahi’y guasúiva. Sa’i avei oky, oky guasu jave katu ijatypy’e y ha’e rupi tenda hérava semiárida. Okykue ary pukukue ha’e 350 mm yvate gotyo ha 850 mm
Ka’aguykuéra ikarape ha ñuatĩ memete, oĩháme ñanandy ha heta tuna umíva, dunas arenosas ha lomadas, hetave oĩha ha’e noroeste gotyo tetãvore pegua. Ojeikuaa avei chupeumi yvyra oĩva upépe ha ikatúva opahína: ãva ha’e
=== Clima ===
Ko tendápe arapytu mbyte arý pegua ha’e 25º
Okykue mbyte ary pukukue ha’e 400 mm rupi.
Jehai 74:
Censo Nacional he’i oĩha 45.617 ava oikóva ko tetãvorépe.
Hetave ko’ã avakuérapa’ũme ypykue
===Población del XVI Departamento de la República del Paraguay===
Jehai 87:
===Población de los centros urbanos===
*
*
*
*
*Neu-Halbstadt oguereko 720 ava
*
==Municipio y gobierno departamental==
Boquerón oguerekova’ekue peteĩ municipio ha’eño, ára 18 jasypakõi ary
Boquerón oguereko ko’ágã irundy motenondehára ha 40 concejales departamentales y municipales.
Mburuvicha tetãvore omyakãva héra
Intendente Mariscal Estigarribia pegua héra karai
Filadelfia pegua ha’e
Ko Gobernación oñangareko mokõi mbo’ehao imba’éva rehe, peteĩ escuela agrícola, peteĩ tasyo ha omykã pe hérava Recursos Hidrícos (DRH), ha’eva
Avei oguereko peteĩ secretaría administrativa, ñemoarandu ha tesãi rehegua. Peteĩ
== Educación ==
Ko tetãvore oguereko 160 instituciones educativas, 9.000 temimbo’e ha 450 mbo’ehára rupi. Ko’ãva apytégui oĩ umi mbo’ehao hérava instituciones privadas, temimbo’ekuéra oñembokatupyryhápe mba’ekuaa mba’aporã rehegua rehe (formación profesional). Mbo’ehaópe ohóva oguahẽ 80% rupi. Apañuái tuichavéva ha’e mombyrykue
[[Image:boqueron.jpg|thumb|La entrega de una escuela]]
Jehai 141:
== Vías y medios de comunicación ==
Ko tetãvore Boquerón oguereko 120
Reguahẽ hagua ko tendápe oguereko apañuái, péicha tapicha ouséva ko’a rupi oikuaava’erã heta mba’e tembipuru rehegua, avei y ha tembi’u oñembyai’ỹva, combustible heta rejúrõ mba’yruguatápe ha pohã avei.
Jehai 147:
Umi menonita rembiapo ojekuaa, tapekuéra iporã ojapóva ha’ekuéra imba’eteégui 3.800 km rupi ary pukukue, oikuaa porã hikuái ko tenda.
Pe distrito
Heta distrito rupi oĩ opaichagua tecnología, péicha jahecha Chaco Central-pe ta’angamýi (
Péicha avei oĩ tenda ikatu’ỹha gueteri oguahẽ ã mba’e (comunicación) ha avei umi ypykuéra ka’aguygua (indígenas selvícolas) ayoreo rehegua oikovagueteri ka’aguy mbytépe ha umi osẽmave oiko ambue hendápe ndaikatúi gueteri oiko porã hikuái.
Pujoekuéra ha’e mba’e tuicháva ko tendápe,
*Radio Médano ha’e osẽva frecuencia modulada (FM) rupi.
Jehai 161:
==Turismo==
Heta tapichakuéra ohóva (turistas ha estudiante) oguahẽ umi aldea rupi, asentamiento ha colonia omba’apóva opaichaguápe (industrial y agropecuaria). Ohóva guive ohecha heta mba’e he’íva ndohemo’ãivaicha umi tendáre.
Jehai 171:
Boquerón oguereko escudo ha poyvi imba’eteéva, purahéi Chaco Boreal, oñembohérava Himno Departamental-ramo.
Ko’ã símbolo oñemoañete ára 29 jasyporundy ary
==Bibliografía==
|