Diferencia entre revisiones de «Vokerón»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb bot oñemoambue: pt:Boquerón (departamento)
Sin resumen de edición
Jehai 25:
Kóva pe tetãvore tuichavéva tetã [[Paraguáipe]], oguereko 91.669 km², hákatu 45.617 avakuérante oĩ.
 
[[Región Occidental]] héravape oĩ, oguereko 2% térã [[Paraguái]] pegua ava, peicharamo jepe, umi colonias [[menonitas]] ojapo 65% rupi kamby ha so’o tetã megua, ãva tecnología rupive.
 
Ary [[1992]] jave tetãvore [[Nueva Asunción]] oike tetãvore [[Boquerón]] ruepýperyepýpe, ha pe tavatáva guasu ojeguerova Doctor Pedro P. Peña-gui Filadelfia-pe.
 
== Distritos ==
Jehai 33:
Ko tetãvore oñemboja’o pokõi tendápe:
 
# [[Doctor Pedro P. Peña (Boquerón)|Doctor Pedro P. Peña]]
# [[General Eugenio A. Garay (Boquerón)|General Eugenio A. Garay]]
# [[Mariscal José Félix Estigarribia (Boquerón)Mariscal_Jos%C3%A9_F%C3%A9lix_Estigarribia|Mariscal José Felix Estigarribia]]
# [[Filadelfia (Paraguay)|Filadelfia]]
# [[Neuland (Boquerón)|Neuland]]
# [[Loma_Plata|Loma Plata]]
# [[Colonia Fernheim]]
 
== Geografía ==
Jehai 47:
=== Límites ===
 
* ''Yvate gotyo''': oĩ tetãvore [[Alto_ParaguayAlto_Paragu%C3%A1i|Alto ParaguayParaguái]] ojeíva peteĩ mba’e hérava Hito IV Fortín Tte. G. Mendoza al [[Fortín Madrejón]]. Ojei tetãvore [[Alto_Paragu%C3%A1i|Alto ParaguayParaguái]]-gui pe tape oikóva umi vías del ferrocarril rupi, ombojuajúva "[[km]] 220" (Fortín Tte. Montanía) "km 160" peve.
* '''[[%C3%91emby|Ñemby]] gotyo''': [[Argentina|República Argentina]] ojeíva ysyry guasu [[Pilcomayo]] rupi, Misión San Lorenzo guive Hito I Esmeralda peve.
* '''Kuarahyresẽ gotyo''': tetãvore [[Presidente_Hayes|Presidente Hayes]] ojeíva pe tape ombojuajúva Misión [[San Lorenzo]] ha umi [[Gral. Díaz]], [[Ávalos Sánchez]], [[Zenteno]], [[Dr. Gaspar Rodríguez de Francia]], Boquerón, [[Isla Po’i]] ha Casanillo; kóva guive peteĩ tape ikarẽ’ỹva [[km]] 160 peve vías del [[ferrocarril]] rupi. Oja avei tetãvore [[Alto_ParaguayAlto_Paragu%C3%A1i|Alto ParaguayParaguái]] rehe, ojei chugui peteĩ tape ohóva Fortín Madrejón guive Fortín [[Carlos Antonio López]] peve ha upégui Fortín [[Tte. Montanía]] (km 220 de las vías del ferrocarril) peve.
* '''Kuarahyreike gotyo'': oĩ [[República de Bolivia]], ojeíva peteĩ hérava línea fronteriza rupi, pe Hito I Esmeralda guive, Hito IV Fortín Tte. Gabino Mendoza peve.
 
[[Image:Mapa boq.jpg|thumb]]
 
Kóva ha’e tetãme tenda sa’ive he’õva, oguereko ysyry ndahetái hendápe ha ndahi’y guasúiva. Sa’i avei oky, oky guasu jave katu ijatypy’e y ha’e rupi tenda hérava semiárida. Okykue ary pukukue ha’e 350 mm yvate gotyo ha 850 mm ñembyÑemby gotyo.
 
Ka’aguykuéra ikarape ha ñuatĩ memete, oĩháme ñanandy ha heta tuna umíva, dunas arenosas ha lomadas, hetave oĩha ha’e noroeste gotyo tetãvore pegua. Ojeikuaa avei chupeumi yvyra oĩva upépe ha ikatúva opahína: ãva ha’e [[urunde’y]], quebracho morotĩ ha pytãva, samu’ũ, hérava avei “palo borracho”, ha palo santo rupive.
 
=== Clima ===
 
Ko tendápe arapytu mbyte arý pegua ha’e 25º C.
 
Okykue mbyte ary pukukue ha’e 400 mm rupi.
Jehai 74:
Censo Nacional he’i oĩha 45.617 ava oikóva ko tetãvorépe.
 
Hetave ko’ã avakuérapa’ũme ypykue [[indígenas]] 43,7% rupi (19.945) yvypóra isarambíva ã [[etnias]] [[nivaclé]], [[manjui]], [[guarayos]], [[angaité]], [[ayoreos]], [[guaraní-ñandéva]], [[tapieté]] ha [[toba-maskoy]]. Koápe oĩ hetaiteve ypykuéra tetã megua.
 
===Población del XVI Departamento de la República del Paraguay===
Jehai 87:
===Población de los centros urbanos===
 
*[[Filadelfia]] oguereko 7.750 ava
*[[Loma Plata]] oguereko 6.500 ava
*[[Yalve Sanga]] oguereko 4.200 ava
*[[Mariscal Estigarribia]] oguereko 2.000 ava
*Neu-Halbstadt oguereko 720 ava
*[[Villa Choferes del Chaco]] oguereko 600 ava
 
==Municipio y gobierno departamental==
 
Boquerón oguerekova’ekue peteĩ municipio ha’eño, ára 18 jasypakõi ary [[1944]] guive. Pe jasypakõi ary [[2006]] guive oĩvéma mokõi, ãva ha’e: Filadelfia, oñembohéra táva guasu tetãvorépe (Capital Departamental) Ley 71/92 rupi ha Loma Plata avei municipio-ramo.
 
Boquerón oguereko ko’ágã irundy motenondehára ha 40 concejales departamentales y municipales.
 
Mburuvicha tetãvore omyakãva héra [[David Sawatzky]], [[ANR]] pegua.
 
Intendente Mariscal Estigarribia pegua héra karai [[Eladio Alcaraz]], ANR avei,
Filadelfia pegua ha’e [[Hermann Ratzlaff]] (PEN), ha Loma Plata pegua Ernst Giesbrecht (ANR).
 
Ko Gobernación oñangareko mokõi mbo’ehao imba’éva rehe, peteĩ escuela agrícola, peteĩ tasyo ha omykã pe hérava Recursos Hidrícos (DRH), ha’eva [[Ministerio de Agricultura y Ganadería]] mba’e.
Avei oguereko peteĩ secretaría administrativa, ñemoarandu ha tesãi rehegua. Peteĩ [[secretaría del [[Medio Ambiente]]]], [[Asuntos Indígenas]], [[de Desarrollo]], [[Obras Públicas]], [[de la Mujer]], [[de la Niñez]] ha [[Juventud]] rehegua.
 
== Educación ==
 
Ko tetãvore oguereko 160 instituciones educativas, 9.000 temimbo’e ha 450 mbo’ehára rupi. Ko’ãva apytégui oĩ umi mbo’ehao hérava instituciones privadas, temimbo’ekuéra oñembokatupyryhápe mba’ekuaa mba’aporã rehegua rehe (formación profesional). Mbo’ehaópe ohóva oguahẽ 80% rupi. Apañuái tuichavéva ha’e mombyrykue (distancia) oĩ mbohehao, ha kóva mbo’ehára ha temimbo’ekuérape guarã ha’e ñepysanga, peicha rupi heta mitã térã mitãrusu ohejarei tapére iñemoarandu. Avei oĩ tenda mombyryhápe mbo’ehára ndaiporiha. Reiko mbo’ehararamo ha’e ha’e mba’apo ikatúva neguenohẽ tenonde gotyo, ha avei oĩveva’erã mbo’ehakuéra pe tendáre guarã ikatu haguáicha oguahẽve oparupiete mba’ekuaa.
 
[[Image:boqueron.jpg|thumb|La entrega de una escuela]]
Jehai 141:
== Vías y medios de comunicación ==
 
Ko tetãvore Boquerón oguereko 120 [[km]] tape hũ ha avei oĩ gueteri heta tape ivyreíva oky térã ndokyvéi puku jave ome’ẽva apañuái opavavépe.
 
Reguahẽ hagua ko tendápe oguereko apañuái, péicha tapicha ouséva ko’a rupi oikuaava’erã heta mba’e tembipuru rehegua, avei y ha tembi’u oñembyai’ỹva, combustible heta rejúrõ mba’yruguatápe ha pohã avei.
Jehai 147:
Umi menonita rembiapo ojekuaa, tapekuéra iporã ojapóva ha’ekuéra imba’eteégui 3.800 km rupi ary pukukue, oikuaa porã hikuái ko tenda.
 
Pe distrito [[Mariscal Estigarribia]] katu oguereko peteĩ pista de aterrizaje, oipurúva umi mba’yruveve opaichagua.
 
Heta distrito rupi oĩ opaichagua tecnología, péicha jahecha Chaco Central-pe ta’angamýi ([[televisión]]), [[internet]], pumbyry tetã mba’e (telefonía estatal) ha pumbyry po pegue ([[celular]]).
 
Péicha avei oĩ tenda ikatu’ỹha gueteri oguahẽ ã mba’e (comunicación) ha avei umi ypykuéra ka’aguygua (indígenas selvícolas) ayoreo rehegua oikovagueteri ka’aguy mbytépe ha umi osẽmave oiko ambue hendápe ndaikatúi gueteri oiko porã hikuái.
 
Pujoekuéra ha’e mba’e tuicháva ko tendápe, [[La Voz del Chaco Paraguayo]] osẽ amplitud modulada ([[AM]]), Región Occidental-pe oñehendupaite, oguahẽ umi tenda mombyry oĩvame.
 
*Radio Médano ha’e osẽva frecuencia modulada (FM) rupi.
Jehai 161:
==Turismo==
 
[[Turismo rural ha ecológico]] isarambi ko tenda Chaco Central héravape, ikatuhápe jahecha tekove pytagua ha mba’eichaitépa ãva omba’apo oiko haguã upe rupi.
 
Heta tapichakuéra ohóva (turistas ha estudiante) oguahẽ umi aldea rupi, asentamiento ha colonia omba’apóva opaichaguápe (industrial y agropecuaria). Ohóva guive ohecha heta mba’e he’íva ndohemo’ãivaicha umi tendáre.
Jehai 171:
Boquerón oguereko escudo ha poyvi imba’eteéva, purahéi Chaco Boreal, oñembohérava Himno Departamental-ramo.
 
Ko’ã símbolo oñemoañete ára 29 jasyporundy ary [[1995]] jave Fortín Toledo-pe, oĩ jave pe tendápe 200 temimbo’e uperupigua.
 
==Bibliografía==