Diferencia entre revisiones de «Ñe'ẽkuaaty ha Ñe'ẽtekuaa»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb bot ojoapy: ba:Тел белеме
Xqbot (ñe’ẽ | mba’emoĩmbyre)
mb bot ojoapy: nds-nl:Sproaklear; cambios triviales
Jehai 20:
 
== ÑE’ẼKUAATY TEMBIASAPÝVA ==
* Federico Schlegel
* Franz Bopp
* Jacob Grimm
* Augusto Schleicher ha
* Guillermo de Humboldt.
 
Ko ñe’ẽkuaaty ohesa’ỹijo opaite ñe’ẽte rembiasa ha ñe-motenonde; ohechakuaa hagua moõpa ojojogua ha moõpa ojoa-vy ava ñe’ẽte. Ohesa’ỹijopaite taha’eha’éva ñe’ẽte rembiasa.
Jehai 37:
 
Omohenda avei mayma ñe’ẽte mbohapýpe, kóicha:
# Ñe’ẽnguéra iñe’ẽpehẽteĩva (lenguas aislantes o monosilábicas), ko’ãva apytépe oĩ chino, iñe’ẽpehẽteĩteĩva (Fu – Man – Chu); #Ñe’ẽnguéra iñe’ẽjoapykuaáva (lenguas aglutinantes), turco ñe’ẽicha, ombojoajúva ñe’ẽpehẽtai (afijo) ñe’ẽrapóre (raíz). Iporã ja’e Guarani oñemohendaha avei ko’ãva apytépe (n-a-mbo-guata-se-i-eté-pa-kuri); ha
# Ñe’ẽnguéra iñe’ẽrapoambuéva (lenguas de flexión), umi ñe’ẽte indoeuro-peo-icha. Ko’ãvape, ñe’ẽ iñambue iñe’ẽrapópemavoi Castellano-pe ojehuháicha (camin/o, as, a, amos, áis, an).
 
Péicha avei jajesarekóvo ñe’ẽkuaaty tembiasapývape, jajuhukuaa '''[[Guillermo de Humboldt]]''' (1767-1835) rembiapo, oñeha’ãva’ekue ombohovái opaichagua ñe’ẽte apañuãi (proble-ma). Ha’e avei oñeha’ãkuri omohenda ava ñe’ẽte. Hembiapópe Humboldt oñeha’ã ohechauka ava ha ñe’ẽkuaa heñoijojaha, ndaha’éi ku ava heñoiraẽva ha upéi ae ñe’ẽkuaa. He’i sánscrito-pe ava ohupytyhague -heta ñeha’ã rire- ñe’ẽte ikatupyryvéva, upéa upe ñe’ẽte guive ambue ñe’ẽte hekomarã ha ojoavy ñepyrũ ojoapytépe.
Jehai 45:
 
== ÑE’ẼKUAATY RETEPYKATÚVA ==
* 2.1. Ferdinand de Saussure ha
* 2.2. No’õ ñe’ẽkuaaty retepykatúvaguigua.
 
=== FERDINAND DE SAUSSURE ===
Jehai 52:
 
Ja’ekuaa Saussure ha’ehague ñe’ekuaatyhára ruvicha, pypuku ojesarekóva ñe’ẽtére. Ha’e omoheñói ha oipuru hekopete peteĩ tapereko (método) ojesareko hagua ñe’ẽtére. Hemiandu ojepuruháicha ñe’ẽkuaatýpe ojepuru avei ambue tembikuaatýpe (ciencia). Upe tapereko ha’e oipuruva’ekue ñamboherakuaa Guaraníme kõingue mbohovake (dualidades saussureanas). He’i ñe’ẽkuaa, taha’eha’éva, oñemboja’okuaaha katuete mokõi pehẽme, omba’apóva ojuehe ha ojuehe’ỹ ndoikokuaáiva. Péicha kõingue mbohovakérõ jaguereko:
* 2.1.1. Ava ha avano’õ (indivíduo y sociedad),
* 2.1.2. Ñe’ẽte ha ñe’ẽpu (lengua y habla),
* 2.1.3. Arete ha arepa’ũ (diacronía y sincronía),
* 2.1.4. Ñe’ẽpuruhára ha ñe’ẽrenduhára (hablante y oyente).
 
'''2.1.1. Ava ha avano’õ'''
Jehai 100:
 
=== NO’Õ ÑE’ẼKUAATY RETEPYKATÚVAGUIGUA ===
* 2.2.1. Ñe’ẽkuaatyhára no’õ Praga-gua (Círculo lingüístico de Praga),
* 2.2.2. Ñe’ẽkuaatyhára no’õ Copenhague-gua (Círculo lingüístico de Copenhague), ha
* 2.2.3. Ñe’ẽkuaatyhára no’õ Norteamérica-gua (Círculo lingüístico de Norteamérica)
 
'''2.2.1. Ñe’ẽkuaatyhára aty Praga-gua'''
Jehai 119:
 
Ohechauka hagua mokõi tyapúgui (sonido) oikoha mokõi taipu (''fonema'') peteĩ ñe’ẽtépe (''lengua''); ha’ekuéra omyengovia, peteĩ ñe’ẽme, peteĩ tyapu ambuére ha ñe’ẽ he’iseñepyrũva iñambuérõ, omoambuérõ ñe’ẽ he’iséva; upéicha jave tyapúgui oiko añetehápe taipu. Guaraníme ñamoĩkuaa peteĩ techapyrã, péicha:
* pãrãrã (tyapu oikóva ñamombórõ peteĩ mba’e yvýre); iñambuéva
* pererégui (tyapu oikóva guyra omongu’évo ipepo); ojoavýva
* pirirígui (mba’erendymimi oikóva jajatapy jave); ndojoguáiva
* pororope (oikóva avati ra’ỹi okapumimíva oñembyaku jave); ojoavyjeýva
* pũrũrũgui (tyapu oikóva ñande jurúpe ñamongu’írõ tembi’u atã).
 
Ko’ã techapyrã ohechauka ñandéve Guaraníme /ã/, /e/, /i/, /o/, /ũ/ ha’eha taipu (fonema). Ndaha’eiha hikuái tyapurei. Umi ñe’ẽ pãrãrã, perere, piriri, pororo ha pũrũrũ ojoavy hikuái ojoavýve umi pu’ae hetepýpe.
Jehai 138:
 
Ñane retãme ha Guarani ñe’ẽtépe jaipurujepi upe ñe’ẽguykuaa ja’évo: ñandereja (omanóvare). Ñahesa’ỹijórõ jajuhukuaa:
* '''- Ñe’e’aty jera:''' oĩháme mokõi ñe’ẽ ojoajúva peteĩme ha upe jave mokõive ojoavýva he’isévape (ñande + reja); ha
* '''- Ñe’ẽguy:''' katu oñanduka ñandéve -jepémo ndoje’éikuri péicha- oĩha peteĩ tapicha omanóva, jepémo ndajaipurúi upevarã ñe’ẽ mano.
 
Jahechaháicha jajapómanteva’erã umi mokõi ñehesa’ỹijo ñaikũmby hagua, hekopete, ñandereja he’iséva ha peichahápe jahechakuaa avei mba’épa aipo ñe’ẽguykuaa (glosemántica).
Jehai 166:
 
Guaraníme ñamoñemoñakuaa ñe’ẽjoaju hesakãva, oñei-kũmbyporãva, jaipurukuaárõ ko’ãva:
* Teroja moteĩva: pe (katuete oñemohenda tero mboyve),
* Teroja tekome’ẽva: katupyry (katuete oñemohenda tero rire),
* Ñe’ẽriregua: re (katuete oñemohendva ñe’ẽ omoirũva rire),
* Avaite ha papy ñe’ẽpehẽtai: o (katuete oñemohenda ñe’ẽtéva mboyve), ha
* Ñe’ẽpehẽtai aragua: kuri (katuete oñemohenda ñe’ẽtéva rire).
 
Ja’ehaguéicha, ko’ã mba’e jaikuaárõ, ñamoñemoñakuaáta ñe’ẽjoaju Guaraníme, kóicha:
* Pe kavaju katupyry oñaníkuri korapýre
* Pe karai katupyry ohókuri Paraguaýpe
* Pe kuñataĩ katupyry ohenóikuri Chivépe
Jehai 244:
 
'''e)Ñe’ẽretepykuaa'''
* 1º) Ñe’ẽretepy ñemi (relación endofórica).
* 2º) Ñe’ẽretepýpe oĩ’ỹva (relación exofórica)
* 3º) Myengoviaha purukuaa (referencia anafórica)
* 4º) Temiandu ñembohape (referencia catafórica)
 
Kóva avei ñanepytyvõ ñahesa’ỹijo pypuku hagua opaite ñe’ẽrete (texto). Ipype jajuhukuaa, ñahesa’ỹijo jave ñe’ẽrete:
Jehai 264:
 
== Fuente ==
* Por David Galeano Olivera (ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI)
{{Link FA|bn}}
 
Jehai 353:
[[nah:Tlahtōlmatiliztli]]
[[nds:Spraakwetenschop]]
[[nds-nl:Sproaklear]]
[[nl:Taalkunde]]
[[nn:Lingvistikk]]