Diferencia entre revisiones de «Eusebio Ayala»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb r2.6.4) (bot ojoapy: yo:Eusebio Ayala
Xqbot (ñe’ẽ | mba’emoĩmbyre)
mb r2.7.3) (bot ojoapy: ka:ეუსებიო აიალა; cambios triviales
Jehai 3:
|-
| style="background:#efefef" align="center" colspan=2 |
[[ImageTa'ãnga:EUSEBIO AYALA.jpg|200px]]
|-
!align=left| Período de gobierno (Primero) - República del Paraguay:
|7 Jasypateĩ jave [[1921]] <br /> 12 Jasyrundy [[1923]]
|-
!align=left| Período de gobierno (Segundo) - República del Paraguay:
|15 asypoapy [[1932]] <br /> 17 Jasykõi de [[1936]]
|-
!align=left|Predecesor:
Jehai 32:
|[[Abogado]]
|}
'''Eusebio Ayala''' ikatupyrýgui oisãmbyhyva’ekue [[Paraguay]]. Ojupi mokõiha jey omyakã presidencia de la República, 7 jasypateĩ 1921 guivel 12 jasyrundy 1923 peve, ha upéi 15 jasyporundy 1932 guive 17 jasykõi 1936 meve.
 
== Hekovépy ==
 
Heñói Barrero Guasu (Barrero Grande)-pe, [[Paraguái]], 14 jasypoapy 1875 jave. Itúva Abdón Bordenave ha isy Casimira Ayala, mitãkuña 19 ary, noñemoarandúiva, imitãkuña guive, heta ohasa asy umi residenta tekoasy. Ijoyke’ykuéra ha’e Juana Concepción, Enrique Bordenave, Rosa, Elena ha María Bordenave. Omendava’ekue kuñataĩ francesa Marcelle Durand ndive, hendive mete{i mitãkuimba’e oreko ha’éva Roger Ayala Durand.
 
Eusebio Ayala hogayguakuéra ndaipirapiréi ha isy imboriahúmi.
 
Oñepyrũ mbo’ehaó itáva heñoihaguépe, itía Benita ndive. Upéi ohasa tava [[Paraguaýpe]] oñemoarandu haguã, Asunción, ko’ápe omba’apo cadete ramo peteĩ tienda-pe, oñeha’ã ijeheguiete, péva rupi oike upéi oñemoarandu Colegio Nacional-pe ha omohu’ã bachiller 1896-pe.
 
Orekóvo ikuatia’atã ( título perito comercial) ramo, oike ombo’e umi mbo’ehao rupi, upéva oipytyvõ ichupe oñemoarandúvo facultad de Derecho Universidad Nacional-pe,ko’ápe ojegradua doctor Ciencia Social ha Derecho ary 1904 jave, odefende itesis ombohéra “El Presupuesto Nacional”.
 
Omohu’ã rire iñemoarandu Aranduo guasúpe, heta viaje ojapo [[Europa]] gotyo. Iñepyrũháme secretario de embajada [[Gran Bretaña]]-pe mbohapy ary , ko’ã árape oñepi’ã oñe’{e porã haguã inglés ha francés, oñembokatupyrývo, iformación filosófica ha cultural.
 
Oimévo ko’ã tendáre oikuaa hembirekorãme, madame [[Amelia Marcelle Durand]]. Ha’e heñói Tours, [[Francia]]-pe, 16 jasyteĩ 1889 jave. Imit0Òkuñáme omenda peteĩ joyero parisino ndive, kóva hasy iñakãme raka’e ha upévare ojesuisída, opyta Marcelle viuda ha naimembýi hendive.
 
Upéva rire ou, oiko [[París]]-pe, upérõ oikuaa Eusebio Ayala-pe. Marcelle oiko omano meve paraguái yvýpe ha ohechauka imborayhu ha omomba’éha imenape. Marcelle omano Paraguaýpe- Asunción , 20 jasyrundy 1954 jave. Ko’ã arýpe ombyaty umi hembiasal estadista ramo opytáva hi’arandukápe hemiandu ombohéra “Recuerdos”.
 
== Hembiasa ==
Oúvo Paraguáipe, ombo’e Derecho Penal ha Derecho Constitucional Facultad de Derecho-pe ha’e avei Rector Universidad de Asunción-pe.
 
Omba’apo haihára ramo “El Diario ha El Liberal”, upéi oisãmbyhy Revista de Derecho y Ciencias Sociales. José P. Guggiari ohenói ichupe embajador ramo [[Estados Unidos]]-pe. Ojegueromandu’a, ikatupyrýguia, ha’eñoite umi árape ome’ẽ conferencia La Sorbona, París-pe, oñe’ẽ “ pe mba’e ojeguerekóva rehe he’íva uti possidetis (la cosa poseída) ñemyesakã ha francés ñe’ẽ rekoitépe. Ojeporeka heta ha pévagui heñói ha oñangareko materia finanzas rehe, ohai peteĩ aranduka ohenóiva “Temas monetarios y afines”, 1917 jave.
 
Omano [[Buenos Aires]]-pe, 4 jasyrundy 1942 ha ojegueromandu’águi hembiapo, ogueraha téra tetã Paraguáipe, peteĩ tape tuja hérava [[San Lorenzo]], péva 17 jasypokõi 1942, ojehovasa hérape peteĩ tape, avei itávaguasu o’arahechahague.
Jehai 60:
== Tetã sãmbyhy ==
 
Ohejávo tetã sãmbyhy [[Manuel Gondra]], ou peteĩ crisis política ha ndikatúi oñeforma peteĩ gobierno vicepresidente [[Félix Paiva]] rupive, Congreso Nacional onombra ichupe presidente provisional, péva 7 jasypateĩ 1921 jsve, omotenondéva 12 de abril 1923 peve, hasyetei upérõ tetã rembiasa. Oisãmbyhy oikórõ revolución 1921/22 jave.
 
Mokõiha gobierno, 15 jasypoapy 1932 ha 17 jasykõi 1936 jave, ndaha’éi iporãmbáva, ojupi oipyhy tetã, oñepyrũ riremínte guerra paraguayo-boliviana (1932-1935). Mburuvicha Dr. Ayala heta jey oho ohecha mba’éichapa oime hikuái contienda jave, ha péicha oñembohéro “Presidente de la Victoria”.
 
Jepénte oiko ñorãirõ guasu oiporu paite Gobierno-pe, ojejapo mimi mba’e tetã rehe, ojeofisialisa tetã guasu momaitei ha’éva Himno Nacional, ambue mba’e apytépe. Péicha contienda jave ojeguereko mbohapy pilar ipolítica-pe ha’éva:Comando en Jefe, general [[José Félix Estigarribia]] ndive, omyakã porãiterei campañas del Ejército opávave; omohenda sistema gradual gasto reheguáva; ha omantene directiva diplomática firme orekóva upe kyre’ỹ ohupyty haguã py’aguapy tekoporãme.
 
Ojeipe’a ñorãirõ rire tetã sãmbyhýgui, ko’ã mba’e oiko omohu’ã mboyve período presidencial, peteĩ movimiento militar 17 jasykõi 1936 jave.Ojeapresa ha oñemosẽ tetãgui, oho oiko [[Buenos Aires]]-pe.
 
== Hekove Política-pe ==
Jehai 72:
Carrera política ombohapévape, oiko asesor jurídico ramo umi empresa kakuaápe, diputado, senador, ministro de Hacienda, Justicia, Culto e Instrucción Pública avei Relaciones Exteriores-pe.
 
Ojeafilial Partido Liberal-pe 1908 ramo ha omilital sector “radical” ndive. Omyakã jave presidencia [[Emiliano González Navero]], 1909 ramo, oñedesigna canciller, pévape omba’apo ambue gobierno oúva ndive avei. Ha’e omopyendava’ekue Sociedad Paraguaya del Derecho Internacional ha oñenombra ichupe delegado “ Conferencia Internacional Financiera”-pe, oñemotenondéva Buenos Aires-pe ary 1916 jave.
 
== Destierro ha hekove paha ==
 
Omoirũva general Estigarribia, Dr. Eusebio Ayala, oheja Paraguái 5 jasyporundy 1936, oho Buenos Aires gotyo, ko’ápe oha’ãrõ hembireko ha oñemomba’e guasu ichupe , opáichagua guerohorýpe.
 
Oñemopyenda hembiapópe1938 arýpe. Oike omba’apo peteĩ estudio de abogados de Buenos Aires-pe, oisãmbyhy Cámara Argentino – Paraguaya ha ohai kuatiahaipyre La Razón, ha’éva peteĩ periódico upe tendágua. Ita’ýra Roger omohu’ã imbo’ehao ha oiko itúva ha isy ndive. Ayala ou jey Paraguaýpe umi tembiapo ojapóva rehe, oportunidad oaprovecháva oho haguã ohecha he’indýpe.
 
Upe 28 dejasypaa 1992 ramo, Eusebio Ayala retekue oguahẽ peteĩ vuelo especial oguahẽva aeropuerto internacional [[Silvio Pettirossi]]-pe oúva Buenos Aires guive. Peteĩ mba’yrumýi Fuerzas Armadas omboguata urna oñemoguahẽva Palacio de López peve, omomaiteíva heta poyvi paraguái.
 
Péicha 29 jasyporundy 1992 jave, doctor Eusebio Ayala retekue opytu’u hetãme, oñemoĩ Panteón Nacional de los Héroes de Asunción-me.
Jehai 96:
[[et:Eusebio Ayala]]
[[it:Eusebio Ayala]]
[[ka:ეუსებიო აიალა]]
[[oc:Eusebio Ayala]]
[[pt:Eusebio Ayala]]