Diferencia entre revisiones de «Pindoráma»
Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb r2.7.3) (bot ojoapy: vep:Brazilii |
|||
Jehai 73:
Ary 1808, pe ''familia real portuguesa'' —ha opaite pe ''nobleza portuguesa''—, ojehekýi pe emperador Napoleón Bonaparte rupive, ojasuruvo [[Poytuga]] ha pe Mbytepeuropa; ha pe ''familia real portuguesa'' opyta táva [[Rio de Janeiro]], pe táva ha'evo ''Imperio Portugués'' tavusu. Ary 1815, Juan VI, ''príncipe regente'' [[Poytuga]]pegua, omoambue Estado de Brasil, umi ''kolonia'', "Reino Sãsorekóva ha joaju Poytuga retã" rupive. Ary 1809, poytugapeguakuéra oñemomba'e pe Guayana Francesa, viña, ary 1817 omyengovia jey [[Hyãsia]]pe ha ary 1816, pe Banda Oriental, herava upei ''Provincia Cisplatina''. Ary 1825, pe ''Provincias Unidas del Río de la Plata'' oñorairõ [[Poytuga]] rupi, Provincia Cisplatina rupi, ha ary 1828, ''Provincia Cisplatina'' ohupyty isãso.
=== Sãso ha
[[File:Independence of Brazil 1888.jpg|thumbnail|left|Pedro I Pindoramapegua omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].]]
[[File:Americo-avaí.jpg|thumbnail|right|Ñorairõhára Pindoramapegua (hovy) oñorairõ paraguái ñorairõháraty, [[Avay ñorairõ]], [[Ñorairõ Triple Alianza]]pegua.]]
Jehai 80:
Pe Ñorairõ Pindorama sãso rehegua omyasãi opa renda Pindoramagua rupi, ñorairõ guasu ohasa pe Yvatepindorama, Yvatekuarahysẽpindorama ha Ñembypindorama.<ref>Diégues 2004, pp. 168, 164, 178</ref> [[Poytuga]] imbokava aty pahague ombososo Pindorama rupi ára [[8 jasyapy]] ary [[1824]],<ref>Diégues 2004, pp. 179–180</ref> ha [[Poytuga]] oñeĩ Pindorama isãso ára 29 jasypoapy ary 1825, Ñe'ẽme'ẽ Rio de Janeiro pegua, rupive.<ref>Lustosa, p. 208</ref>
Peteĩha Pindorama Léiguasu osẽ ára [[25 jasyapy]] ary 1824.<ref>Vianna, p. 140</ref><ref>{{cita libro|nombre= José |apellidos=Murilo de Carvalho|título=A Monarquia brasileira|ubicación=Río de Janeiro|editorial= Ao Livro Técnico|año= 1993|página=23|idioma= portugués}}</ref><ref>Calmon (2002), p. 189</ref><ref name="Vainfas, p. 170">Vainfas, p. 170</ref> Ára [[7 jasyrundy]] ary 1831, Pedro I oho jey [[Europa]]pe, Guerra Civil Poytugapegua rehe, ha omoĩ ira'y mitã, po rekove ary, herava Pedro II.<ref>Lyra (v.1), p. 17</ref> Pe emperador pyahu, Pedro II, ndokatúi akue ramo japo hembiapo Pindorama hag̃ua, ha ojapova umi ''rehensia''.<ref>Carvalho 2007, p. 21</ref> Pe ''rehensia'' omoheñói heta ñorairõ Pindorama ipýpe.<ref>{{cita libro|nombre= Miriam |apellidos= Dohlnikoff|título= Pacto imperial: origens do federalismo no Brasil do século XIX|ubicación= São Paulo|editorial= Globo|año= 2005|página=206|idioma= portugués}}</ref> Ramo jepe, pe ñorairõpóra aty ndombohovái ''monarkia'' Pedro II pegua,<ref name="Carvalho 2007, p. 43">Carvalho (2007), p. 43</ref><ref>Souza, p. 326</ref> Upeicha, oheñói pe Tetã Riograndense ha pe Tetã Juliana ha pe tetãnguéra ohupyty sãso Ñorairõ Farrapo rehe,
Pedro II ipu'aka jeve, (59 arykuéra), Pindorama omono'õ mbohapy ñorairõ hetatetãrehegua —pe ''Guerra Grande'', pe Aguirre Ñorairõ ha pe [[Ñorairõ Triple Alianza]]—,<ref>Lyra (v.1), pp. 164, 225, 272</ref> Ary 1850 guive gotyo ary 1888 peve opa pe mbyayhukue (''esclavitud'') Pindoramape.<ref>Lyra (v.1), p. 166</ref> <ref>Lyra (v.3), p. 62</ref>
|