Diferencia entre revisiones de «Pindoráma»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb r2.7.3) (bot ojoapy: vep:Brazilii
Jehai 73:
Ary 1808, pe ''familia real portuguesa'' —ha opaite pe ''nobleza portuguesa''—, ojehekýi pe emperador Napoleón Bonaparte rupive, ojasuruvo [[Poytuga]] ha pe Mbytepeuropa; ha pe ''familia real portuguesa'' opyta táva [[Rio de Janeiro]], pe táva ha'evo ''Imperio Portugués'' tavusu. Ary 1815, Juan VI, ''príncipe regente'' [[Poytuga]]pegua, omoambue Estado de Brasil, umi ''kolonia'', "Reino Sãsorekóva ha joaju Poytuga retã" rupive. Ary 1809, poytugapeguakuéra oñemomba'e pe Guayana Francesa, viña, ary 1817 omyengovia jey [[Hyãsia]]pe ha ary 1816, pe Banda Oriental, herava upei ''Provincia Cisplatina''. Ary 1825, pe ''Provincias Unidas del Río de la Plata'' oñorairõ [[Poytuga]] rupi, Provincia Cisplatina rupi, ha ary 1828, ''Provincia Cisplatina'' ohupyty isãso.
 
=== Sãso ha Imperio Pindorama Mburuvi ===
[[File:Independence of Brazil 1888.jpg|thumbnail|left|Pedro I Pindoramapegua omoñe'ẽ Pindorama isãso, ára [[7 jasyporundy]] ary [[1822]].]]
[[File:Americo-avaí.jpg|thumbnail|right|Ñorairõhára Pindoramapegua (hovy) oñorairõ paraguái ñorairõháraty, [[Avay ñorairõ]], [[Ñorairõ Triple Alianza]]pegua.]]
Jehai 80:
Pe Ñorairõ Pindorama sãso rehegua omyasãi opa renda Pindoramagua rupi, ñorairõ guasu ohasa pe Yvatepindorama, Yvatekuarahysẽpindorama ha Ñembypindorama.<ref>Diégues 2004, pp.&nbsp;168, 164, 178</ref> [[Poytuga]] imbokava aty pahague ombososo Pindorama rupi ára [[8 jasyapy]] ary [[1824]],<ref>Diégues 2004, pp.&nbsp;179–180</ref> ha [[Poytuga]] oñeĩ Pindorama isãso ára 29 jasypoapy ary 1825, Ñe'ẽme'ẽ Rio de Janeiro pegua, rupive.<ref>Lustosa, p.&nbsp;208</ref>
 
Peteĩha Pindorama Léiguasu osẽ ára [[25 jasyapy]] ary 1824.<ref>Vianna, p.&nbsp;140</ref><ref>{{cita libro|nombre= José |apellidos=Murilo de Carvalho|título=A Monarquia brasileira|ubicación=Río de Janeiro|editorial= Ao Livro Técnico|año= 1993|página=23|idioma= portugués}}</ref><ref>Calmon (2002), p.&nbsp;189</ref><ref name="Vainfas, p.&nbsp;170">Vainfas, p.&nbsp;170</ref> Ára [[7 jasyrundy]] ary 1831, Pedro I oho jey [[Europa]]pe, Guerra Civil Poytugapegua rehe, ha omoĩ ira'y mitã, po rekove ary, herava Pedro II.<ref>Lyra (v.1), p.&nbsp;17</ref> Pe emperador pyahu, Pedro II, ndokatúi akue ramo japo hembiapo Pindorama hag̃ua, ha ojapova umi ''rehensia''.<ref>Carvalho 2007, p.&nbsp;21</ref> Pe ''rehensia'' omoheñói heta ñorairõ Pindorama ipýpe.<ref>{{cita libro|nombre= Miriam |apellidos= Dohlnikoff|título= Pacto imperial: origens do federalismo no Brasil do século XIX|ubicación= São Paulo|editorial= Globo|año= 2005|página=206|idioma= portugués}}</ref> Ramo jepe, pe ñorairõpóra aty ndombohovái ''monarkia'' Pedro II pegua,<ref name="Carvalho 2007, p.&nbsp;43">Carvalho (2007), p.&nbsp;43</ref><ref>Souza, p.&nbsp;326</ref> Upeicha, oheñói pe Tetã Riograndense ha pe Tetã Juliana ha pe tetãnguéra ohupyty sãso Ñorairõ Farrapo rehe, Imperio Pindorama Mburuvi pegua.<ref>{{cita libro|apellidos= de Laytano|nombre= Dante|fecha= 1983|título= História da República Rio-grandense (1835-1845)|ubicación= Porto Alegre|editorial= Editora Sulina|página= 248|idioma= portugués}}</ref>
 
Pedro II ipu'aka jeve, (59 arykuéra), Pindorama omono'õ mbohapy ñorairõ hetatetãrehegua —pe ''Guerra Grande'', pe Aguirre Ñorairõ ha pe [[Ñorairõ Triple Alianza]]—,<ref>Lyra (v.1), pp.&nbsp;164, 225, 272</ref> Ary 1850 guive gotyo ary 1888 peve opa pe mbyayhukue (''esclavitud'') Pindoramape.<ref>Lyra (v.1), p.&nbsp;166</ref> <ref>Lyra (v.3), p.&nbsp;62</ref>