Ára Mba'ekuaáva, térã ojeheroháicha karaiñe'ẽme Ilustración, ha'e akue pe ára pukukue ojehechárõguare Európape iñambuehague arandupy ha mba'ekuaa,[1] oñepyrũ va'ekue amo sa'ary XVIII jave ha oho hese sa'ary XIX ypýpe. Mba'e tuichaitéva Ingyatérra, Hyãsia ha Alemáña retãme.[2] Kóvagui osẽ umi mba'e omoambueite Európa avano'õ ha rekotee, peteĩ itenondeguaitéva niko pe Hyãsia Ñepu'ã. Ojehero Ilustración, he'ise "ohesapéva" karaiñe'ẽme, umi ohóva hapykuéri he'ígui hese: omboguéva umi pytũmby yvypóra tavykuégui ohesapévo mba'ekuaa ha jepy'amongeta rupive.[3] Upévare oñembohera pe sa'ary XVIII (1700-1799) pe Tesapekuéra Sa'ary,[4] upe ára pukukue aja oiko avano'õ mbytépe pe ñeha'ãrõ akãrapu'ã rehe, ojehecharamo umi ñeimo'ã mba'eguasuitéva ha'éva: yvypóra oheka va'erã ivy'arã, jepy'amongeta niko mba'e tuichaitéva, yvypóra oñemoarandu va'erã umi mba'eandu ojekuaa porãva rupive. Upe aja tapichakuéra ohekave avei umi yvypóra rekorã momorãmby ha'éva tekosãso, tekojoja, tenonderã jeheka, opavave jegueroike, jokupyty, tetã sãmbyhy oguatáva léi guasúre, ha tupão-tetã jejopoi (he'iséva jeroviapy noisãmbyhy va'erãi tetã rehe).[5][6][7]

Ta'anga Charles Gabriel Lemonnier ojapo, ojehechahápe tapichakuéra omoñe'ẽvo Voltaire rembiapokue, upe aja oime ka'irãime, Chína Tyre'ỹ (1755), kuñakarai Geoffrin rógape, táva Parĩme. Umi tapichakuéra herakuãvéva oñembyatýva Voltaire rova ra'anga jerére ha'e ko'ãva: Rousseau, Montesquieu, Diderot, d'Alembert, Buffon, Quesnay, Du Plessis ha Condillac. Upéicha avei, ikatu jahecha ko ta'angápe Gresset, Marivaux, Marmontel, Vien, La Condamine, Raynal, Rameau, mademoiselle Clairon, Hènault, Choiseul, Bouchardon, Soufflot, Saint-Lambert, Conde de Caylus, Felice, Anne Robert Jacques Turgot, Malesherbes, Maupertuis, Mairan, d'Aguesseau, Clairaut, Sophie d'Houdetot, Vernet, Fontenelle, Louis-Jules Mancini-Mazarini, Crébillon, Duclos, Helvètius, Vanloo, Lekain, Lespinasse, Boccage, Réaumur, Graffigny, Jussieu ha Daubenton.

Umi arandukuéra Ára Mba'ekuaáva pegua omomarandu pe tembikuaa ikatu ogueropu'aka pe teko tavy, pe jerovia gua'u ha mburuvicha ñaña reko, upéicha ikatu ojapo peteĩ yvóra iporãvéva. Ára Mba'ekuaáva tuichaite omoambue tembikuaaty, virurekokuaa, jokuaikuaa ha tapichakuéra reko joaju. Umi temimo'ã pyahu isarambipa tapichakuéra apytépe rupi ha sapy'ánte ojehecha umi arandukuéra ha haiharakuéra omoĩva hembiapokuépe mba'e pyahúva omohesakãva tekove. Umíva apytépe oĩ va'ekue Voltaire, herakuãitéva ikatupyrýgui ha itĩ'atãgui ohekávo tekosãso opavavépe, ha Denis Diderot, herakuãitéva ohaígui pe Encyclopédie (tembiapokue ipukuitéva oguereko opaite tembikuaa ha marandu) omosarambívo umi mba'e pyahu ojejapóva ko ára pukukue aja. Ára Mba'ekuaáva niko heñói pe tembikuaaty ñepu'ãgui (jahechárõguare tembikuaa ha temimo'ã pyahu papapykuaa, mba'erekokuaa, mbyjakuaa, tekovekuaaty ha kímika rehegua) ha karai René Descartes remimo'ãgui (pe omboypýva ramo pe ysajarekokuaa ohesa'ỹijóva ha arandupykuaaty ko'ãgagua).

Mandu'apy jehaijey

  1. Chordá, Frederic; Martín, Teodoro; González, Isabel Rivero (24 de febrero de 2012) (en es). Diccionario de términos históricos y afines. Ediciones AKAL. ISBN 9788446030980. https://books.google.es/books?id=TCnv7dNgTTYC&pg=PA177&dq=Ilustraci%C3%B3n++movimiento+cultural+europeo&hl=es&sa=X&ved=0ahUKEwjO0Kz9zrzZAhUMzlkKHbOcBv0Q6AEIODAD#v=onepage&q=Ilustraci%C3%B3n%20%20movimiento%20cultural%20europeo&f=false. Consultado el 23 de febrero de 2018. 
  2. Fazio, Mariano (1 de marzo de 2002) (en es). Historia de la filosofía III: Filosofía moderna. Palabra. ISBN 9788482396071. https://books.google.es/books?id=g-wanKhn_YoC&pg=PA217&dq=Ilustraci%C3%B3n++movimiento+cultural+Francia,+Inglaterra+y+Alemania&hl=es&sa=X&ved=0ahUKEwii74ikz7zZAhWMm-AKHdIOBtQQ6AEILTAB#v=onepage&q=Ilustraci%C3%B3n%20%20movimiento%20cultural%20Francia,%20Inglaterra%20y%20Alemania&f=false. Consultado el 23 de febrero de 2018. 
  3. «[http://www.fondodeculturaeconomica.com/Editorial/Prensa/Detalle.aspx?seccion=Detalle&id_desplegado=41695 Influencia filosófica en la insurgencia de 1810 , Jesús Pérez Uruñuela]».
  4. Sesboüé, Bernard; Theobald, Christoph (1997) (en es). Historia de los dogmas. Secretariado Trinitario. ISBN 9788488643322. https://books.google.es/books?id=2Z1VgXyefGwC&pg=PA154&dq=XVIII+siglo+de+las+Luces&hl=es&sa=X&ved=0ahUKEwjO6Ird0LzZAhUsq1kKHUmaDR84ChDoAQgmMAA#v=onepage&q=XVIII%20siglo%20de%20las%20Luces&f=false. Consultado el 23 de febrero de 2018. 
  5. Tembiecharã:Citaweb
  6. Outram, Dorinda (2006). Panorama of the Enlightenment. Getty Publications. p. 29. ISBN 978-0892368617. https://archive.org/details/panoramaofenligh0000outr. 
  7. Zafirovski, Milan (2010). The Enlightenment and Its Effects on Modern Society. p. 144. ISBN 978-1-4419-7387-0.