Edith Jiménez

Edith Jiménez
Téra teñõikuaEdith Jíménez
Teñõi 1918
Paraguay
Mano 2004
Paraguay
Nacionalidad paraguaigua
Área Pintura, Grabado
Movimiento Grupo "Arte Nuevo"

Imitã ha ikuñataĩme jehaijey

O’ararecha Paraguaýpe 1918-pe, itúva karai Eulogio Jiménez ha isy Silvia González.

Ijeguata ñepyrũmby ha ipypore jehaijey

Año Hembiapo ojekuaavéva
1943 Ojehekombo’e’ypy ñembosa’ýpe mbo’ehára Jaime Bestard ndive, ha’e ombo’e chupe mba’éichapa ombohedava’erã tembiapo ha avei sa’y jepuru, ko kuñakarai ominge pypukúva hembipo teépe imba’éramo.
1952 Upérõ ha’e ohechauka’ypy hembiapo ha’eñoguáva Galería Agustín Barrios-pe Centro Cultural Paraguayo Americano-pe oĩva. Ambue arýpema oñembohéra chupe oho haguã II Bienal de Sao Paulo-pe Paraguái rérape tembiapo ñembosa’y reheguápe ha avei upe jehechauka ojapova’ekue upe aty “Arte Nuevo” –ombopyahu añetéva Paraguáipe umi tembiapo jegua siglo XX-pe- tape Palma, Paraguayetépe.
1953 - 1955 Oĩkuri heta tembiapo jehechaukahápe atyhápe Paraguay, Sao Paulo, Buenos Aires, Caracas,Montevideo ha avei Paraguái okahára rehe.
1956 Oñepyrũkuri oñemoarandu grabado-pe Misión Cultural Brasileña-pe mbo’ehára Livio Abramo ndive. 1958-pe ome’ẽ chupe ‘beca’ Brasil rekuái ombopypukuve haguã ikuaapy grabado rehegua Sao Paulo-pe, Museo de Arte Moderno-pe ha avei oikuaa haguã Gravura, Livio Abramo sãmbyhýpe akói; ko beca, peteĩ arype guarã ojepyso mbohapy ary pukukue. 1959-pe ohechauka hembiapo Sao Paulo ha Paraguaýpe.
1960 Oñeme’ẽkuri chupe Medalla de Oro upe Primer Certamen Latinoamericano de Xilografía-pe ojejapóva Buenos Aires, Argentina-pe. Oñepyrũ omba’apo grabado mbo’eháraramo Centro de Estudos Brasileiros, Paraguaýpe-pe, tembiapo kóva ojapóva haimete omano meve 2004-pe.
1961 Ohechauka hembiapo VI Bienal de Sao Paulo-pe, upépe oñeme’ẽ chupe Mención de Honor ha avei Plaqueta de Plata ha upéi oho Bienal Internacional de Tokio, Japónpe.
1963 Ohechauka hembiapo VII Bienal de Sao Paulo, upépe oñeme’ẽjey Mención de Honor ha Plaqueta de Plata, mokõiha. Upéicha avei oñeme’ẽ chupe Mención de Honor upe Primera Bienal Americana del Grabado Santiago de Chile-pe.
1964 oñepyrũ omba’apo pintura abstracta-pe. Ko tembiapópe ohupyty upe “Premio Kennedy” ome’ẽva Centro Cultural Paraguayo Americano.
1965 Oĩkuri upe aty omyeñóiva Museo de Arte Moderno de Paraguaýpe, ohechauka hembiapo VIII Bienal de Sao Paulo ha oipeipirũ chupe Departamento de Estado oho aguã oguata haguã Estados Unidos de Norteamérica rupi.
1970 Ohechauka hembiapo ha’eño Museo de Arte Moderno Río de Janeiro-guápe ha avei ohechauka hembiapo atýpe “American Colours Prints Society”, Nueva Jersey-gua (Estados Unidos de Norteamérica) ha avei oĩkuri upe jehechauka opa tetã oĩhápe Xilografía Contemporánea rehegua, oikóva Capri, Italia-pe.
1971 Ohechauka hembiapo XI Bienal de Sao Paulo-pe ha 1972-me oĩkuri Muestra Internacional de Xilografía Madrid-pe. Oñepeipirũ chupe oike haguã mba’eporã apohára apytytépe umi hembiapo oĩva Pinacoteca del Senado Federal de Brasilia-pe, ojoguáva chugui 28 hembiapokue
1973 Ohechauka hembiapo ha’eño Paraguaýpe, San Pablo ha Brasilia-pe ha avei omba’apo upe Grupo de Grabadores del Brasil (NUGRASP) omyasãi haguã 2000 kuatiañe’ẽ Club de la Estampa-pe guarã.
1974 Oĩkuri Bienal del Grabado de San Juan de Puerto Rico-pe ha 1975-pe oñeme’ẽ chupe Mención Especial ha Plaqueta de Oro ha Plaqueta de Plata upe Encuentro de Grabado de la Cuenca del Plata, ha avei ohupyty Premio Internacional de la Bienal de Sao Paulo, oiméne kóva upe jopói tuichavéva ohupytýva mba’eporã apohára paraguaigua.
1976 Ohechaukákuri hembiapo grabado ha pintura rehegu Galería Arte-Sanos Paraguaý-pe ha 1977-pe ohechauka grabados Galería Graphus, Sao Paulo-pe, ohechauka iñembosa’y Galería Arte-Sanos-pe ha avei V Exposición de la “Asociación de Arte” Toyonaka-pe (Japón).
1978 Oĩkuri Pe jehechauka hérava “Grabado en el Paraguay”pe, oikova’ekue San José de Costa Rica-pe, ohechaukajey hembiapo Arte-Sanos-pe ha avei oĩ upe jehechauka “Imágenes y mensajes de Latinoamérica”-pe, Villeparis-pe (Francia).
1979 Ohechauka hembiapo I Trienal del Grabado de Buenos Aires-pe, Umi oñembojopóiva kotýpe upe XV Bienal Internacional de Sao Paulo-pe ha ohechauka jey hembiapo Arte-Sanos, Paraguaýpe.
1980 Upe Aty Arte Nuevo ndive ohechauka hembiapo Galería Agustín Barrios Centro Cultural Paraguayo Americano-guaápe, oĩkuri avei upe jehechauka “Artistas paraguayos” ombosako’íva Estado deSao Paulo rekuái Museo de la Casa Brasileira-pe, avei “Gráfica paraguaya-pe” ombosako’íva OEA Washington-pe, ha Tarjeta de Navidad jehechauka atyháichape, ombosako’íva Galería Casa Taller, Paraguaygua.
1981 Ohechauka hembiapo grabado rehegua Casa Taller-pe, oĩkuri Fundación Cultural Curitiba-pe (Brasil) ha upe jehechauka “25 años del Grabado en el Paraguáipe” Centro de Estudos Brasileiros, Paraguayguápe.
1984 Oĩkuri upe jehechauka “Artistas paraguayos” Club Centenario Paraguayguápe, ha ohechauka hembiapo Grand Palais de Parĩ-pe, peteĩ tembiapo ombosako’íva Societé des Artistes Français (Francia).
1986 Oĩkuri peteĩ jehechauka atyháichape hérava “Naturaleza muerta”, Galería Magister Paraguaýpe, ohechauka avei hembiao ha’eño Arte-Sanos-pe, oikuauka pe jehechauka “Edith Jiménez, temimbo’e” Galería Fábrica, Paraguaýpe, ha oĩkuri Bienales de Cali (Colombia) ha San Juan de Puerto Rico-pe.
1987 Ohechaukka hembiapo “Viejo Galpón” ha “Siddartha”, San Bernardino-pe, ha 1988-pe Duchan-pe (Alemania) ha ohechauka grabados abstractos rehegua galería Michele Malingue, Paraguaýpe.
1989 Ombosako’i peteĩ jehechauka óleos rehegua galería Arte Sanos-pe ha oĩkuri avei jehechauka Atýpe galería Magíster, Paraguaýpe. 1990pe ohechauka hembiapo ombohérava “Edith Jiménez rembiapo pyahu” galería Michele Malingue-pe.

HEmbiapokuéra herakuã guasu ko yvy tuichakue, ñane retãme ha avei umi ombyatýva tembiapo porãmby apytépe, taha’e ñane retãygua térã pytagua.

Josefina Plá ohai: “Edith, mbosa’yhára kueheguare ha ko’ag̃agua, grabadora are ha ymaite guive, ojeguáva ogueroguatávo hembiapo ojeguerovu’ỹre, oñeme’ẽmbaitéva hembiapópe, upévare akói ha’ehaichaite oguereko katuete mba’e pyahu ha ñanderesarenóiva ohechauka hag̃ua ñandéve.” Ha Livio Abramo-katu he’i: “Ko’ã hembiapokuérape ndajajuhúiramo upe hetepy peteĩha, Edith Jiménez rembiapo rekoitépe, jajuhúne katuete sa’y jehe’a ha jepuru iporãitéva ha –ro’e- avei jajuhúne tape pyahu. Tape ojekuaa’ỹva upevére... ñanemakãrakúva”

Ojehechakuaaháicha, hembiapokue ojekuaukáva ñane retãme ha avei oparupiete, omohenda chupe umi paraguaigua mba’eporã apohára ikatupyryvéva Siglo XX apytépe, ha kóva rehe ojoapy ambue mba’e iporãva: umi hembiapokuéra ijojaha’ỹva ojerekoha umi tenda herakuã guasuveha rupi ha oñemomba’e guasueterei,. Hembiapokue oĩ ã tendárupi: Museo de Arte Moderno, Nueva York; Museo de la Estampa, Buenos Aires; Biblioteca Nacional, Parĩ; Smith College Museum, Estados Unidos-pe ha avei Paraguái museo-kuéra iporãvévape.

Ityarõ rire jehaijey

Omano mboyvemi ha Luis Alberto Boh remijejure rupive, kóva oĩ uperõ Paraguay Concejal-ramo, ha’épype avei mba’e porã apohára, Paraguay Junta Municipal peteĩ ñe’ẽme ombohéra chupe “ Paraguay memby ñembojeroviapy”, karai katupyry Hermann Guggiari ndive.

Omano 7 jasypárõ 2004-pe, ogueroguatápe hína 86 ro’y, opaite tapichakuéra oñemomorãvo hembiapo porã ha heko katu rehe.

Moõguipa oñenohẽ marandu jehaijey

Centro Cultural de la República

Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.