Karl Heinrich Marx (5 jasypo 1818, Tréveris távape[1]14 jasyapy 1883, Londye távape) ha'e akue peteĩ ohesa'ỹijóva jokuaikuaáre Alemáña pegua ohai va'ekue virurekokuaa ha jokuaikuaáre. Marx oimo'ã oĩrõha oñembo'apohápe oñondive ha upépe ojehepyme'ẽ umi omba'apóvape, upéicharõ akóinte ojehecháta avano'õ vorekuéra oñoha'ãva. Marx oimo'ã ipahápe umi omba'apóva ipu'akaha umi avano'õ vorére. Ha'e he'i ndaipóri va'erãha avano'õ vore (omba'apóva, yvy jára, ha ambuéva) imbaretevéva umi vore ambuévagui. Marx oimo'ã avei ñaipytyvõ arãha ikatuháicha, ha oñeme'ẽ va'erã ñandéve pe ñaikotevẽva. Iñaranduka herakuãvéva niko Manifiesto del Partido Comunista (nosẽi gueteri avañe'ẽme), ohai iñirũndi Friedrich Engels ary 1848-pe. Ko aranduka oñe'ẽ amoño'ỹtekuareko ohupytysévare ha oikoháichare. Marx reko ha rembiapo ojehero Marx ñeimo'ã.[2]

Karl Marx 1875-pe.

Hembiapokue mba'eguasuvéva niko Das Kapital, heta ary aja omba'po ko arandukáre. Das Kapital omombe'u mba'éichapa capitalismo oiko ha umi apañuái osẽva chugui. Hetaite umi ombohováiva ko arandukáre ha umi ojeroviáva hese, oñombohovái py'ỹi hikuái. Marx ñeimo'ãgui ha hembiapokuégui osẽ heta tetãygua ñepu'ã socialista (techapyrãme ku Rrúsia Ñepu'ã).

Karl Marx heñói Tréveris távape ary 1818-pe, hákatu heta jey ova va'erã hetã rekuáipe naiporãiva hembiapokue. Marx oiko heta ára Londyepe ha upépe omano ary 1883-pe.[3] Omano rire, iñirũ Friedrich Engels ombopaha hembiapokue. Ko árape hetaite umi ohóva gueteri Marx ñeimo'ã rapykuéri.

Mandu'apy jehaijey

  1. Blumenberg, Werner Karl Marx: An Illustrated History Verzo London 2000 page 4
  2. Marx, Karl; Friedrich Engels, Robert Tucker The Marx-Engels Reader: Second Edition WW Norton and Company New York page 66
  3. von Dehsen, Christian D. 1999 Lives and Legacies: An Encyclopedia of People who Changed the World: Philosophers and Religious Leaders Oryx Press 1999 page 127

Joajuha jehaijey