Yvate Atlántiko Jekupytyha Joaty (Ingleñe'ẽme: North Atlantic Treaty Organization, NATO; Hyãsiañe'ẽme: Organisation du traité de l'Atlantique nord, OTAN), hérava avei Atlántiko Joaty, ha'e niko tetãnguéra hekosãsóva oñopytyvõva ñorairõhápe ha omba'apóva oñondive pe Yvate Atlántiko Jekupytyha rupive, ojejapo va'ekue ára 4 jasyrundy 1949-pe. Tetãnguéra ko atýpe oĩva oñoñangereko ha oñomo'ã, oike hikuái jekupytýpe ani hag̃ua ojehecha hikuái tesaparápe oĩrõ pe ondyryséva hesekuéra.[2] OTAN róga guasu oĩ táva Bruselas-pe (Véyhika retãme) ha umi 30 tetã oĩva ipype Yvateamérikape ha Európape ojejuhu. Pe oike ramoitéva niko Yvate Masendóña, jasyapy 2020-pe.[3][4]

OTAN

Bandera
Insignia de OTAN
Insignia
Ñe'ẽ akã: «Animus in consulendo liber»[1]
(Latinañe'ẽme: «Ãnga hekosãso oiporavo hag̃ua»)
Momorãhéi: OTAN momorãhéi
 
OTAN retãnguéra
OTAN retãnguéra

OTAN retãnguéra
 
OTAN róga guasu Bruselas, Véyhika
Tipo Organismo internacional
Fundación 4 jasyrundy 1949
Ñanduti renda www.nato.int

Iñepyrũme, OTAN peteĩ tetãnguéra aty omba'apóva sãmbyhýpe ha jokuaikuaápe añónte. Oikóramo jepe pe Koréa ñorairõ ha upe guive tetãnguéra oñepyrũ oñoñangareko ñorairõhápe. Upéarõ ojejapo pe ñembojoaju omba'apóva ñorairõhápe ha omyakã Tetãvore Joapykuéra. Joaty Soviétiko, ombohovái hag̃ua upe ñembojoaju Tetãvore Joapykuéra ojapo, omohenda ku jekupytyha Varsóvia pegua ary 1955-pe, oiko aja pe Ñorairõ Ro'y, oñembojoajúrõguare opa umi tetã aty Kuarahyresẽyguágui omba'apo hag̃ua oñondive.

Ho'a rire pe Berlin mongoraha 1989-pe, ko joaty oike Jugolávia ñorairõnguérape, upéicha oiko peteĩhápe pe ohóva ñorairõhápe oñondive OTAN retãnguéra. Iporãve OTAN jekupyty umi tetã aty Kuarahyresẽyguágui rehe (comunista ha Yvy pehẽngue kuarahyresẽygua), Joaty Soviétiko omyakã va'ekue, oikégui OTAN atýpe hetaite umíva jekupytyha Varsóvia pegua oĩva.

Mandu'apy jehaijey

  1. «Animus in consulendo liber».
  2. «La Alianza Atlántica: estructura y objetivosArchive copy». Archivado desde el original, el 2021-11-162021-11-16. Ojehechákuri árape: 2 de octubre de 20182021-11-16.
  3. «Nuevo ranking de los países con mayor gasto militar del mundoArchive copy» (3 de mayo de 2018). Archivado desde el original, el 2 de octubre de 20182018-10-02. Ojehechákuri árape: 2 de octubre de 20182021-11-16.
  4. «El gasto militar global creció un 1,1% en 2017» (2 de mayo de 2018).

Joajuha jehaijey

  •   Wikimedia Commons oguereko ta'ãnga OTAN reheguaCommons.