Tupã, umívape g̃uarã ijerovia peteĩva, ojehechakuaa ha'eha tekove guasu opamba'e ipoguýpe orekóva, upe ojapo opamba'e, upe ojejeroviava'erã hese ha oñemomba'eguasuva'erã chupe. Jeroviapykuéra he'i Tupã oikuaaha opamba'e, ipu'akapaha opamba'ére, oime opárupi ha ipaha'ỹva, oje'e avei hete'ỹha.[1][2]

Heta jeroviapýpe he'i Tupã hete'ỹha, hákatu ojeipuru ta'anga opaichagua ohechauka hag̃ua Chupe térã omomba'eguasu hag̃ua Chupe. Ko'ápe ojehecha mba'épa Hesu rape omoha'aga Tupã.
Elohim ha'e Tupã réra Hudío jerovia-pe.

Oĩ jeroviapy ndo'íri Tupã ha'e kuimba'e térã ha'e kuña, oĩ avei umíva omboheróva chupe kuimba'e réra rupive, techapyrãme Hesu rape ha Moise rape ohenói Tupã Ore Rúicha. Oñeme'ẽ katu heta héra Tupãme, guaraniñe'ẽme ojeipuru umi Epáñagua ñeg̃uahẽ guive Tupã réra (guarani jeroviaha tenondegua, Arasy ména) ombohéra opa jeroviaha guasu. Moise rapépe oipuru "Adonai" térã "Elohim" oñeñe'ẽ Tupãre, ha ombohéra chupe YHVH (Evréo ñe'ẽ: יהוה‎‎) taikuéra ohechaukáva Tupã réra, ha umi taígui osẽ umi téra ha'éva Yehováh, Yahveh, Yahweh térã Jehová. Hesu rapépe ojejuhu ko "trinidad" (mbohapy oñemopehẽ peteĩnte jey oiko) Túva, Ta'ýra ha Pytu Marangatu, oñembohéra chupe Ñandejára avei. Islãme ojeipuru Ala, hákatu musulmãnguéra oreko heta téra ambuéva Tupãme guarã, aranduka marangatu Korãme oĩva. Indu jeroviápe, Brahma ojehechakuaa sapy'apy'a Tupã peteĩva réra guasu.[3]

Ehecha avei jehaijey

Mandu'apy jehaijey

  1. David Bordwell (2002). Catechism of the Catholic Church, Continuum International Publishing Tembiecharã:ISBN p. 84
  2. "Catechism of the Catholic Church – IntraText." Nuoroda tikrinta 30 December 2016.
  3. Pantheism: A Non-Theistic Concept of Deity – p. 136, Michael P. Levine – 2002