El Niño

aravai oiko meméva paraguasu Py'aguapýpe

El Niño (Karaiñe'ẽgui: 'Mitã') ha'e mba'e ojehúva paraguasu Py'aguapýpe, oñembyakúvo y paraguasu Py'aguapy apépe, ary mbohapy-apy térã hetave.[1] Y akumi oñepyrũ osyry mbegue Ekuatóry ha Perũ rembe'y renondépe, jepivénte oiko Arareñói aja. Yguasu hakuvévo ha ndaha'éivo jepivérõ guáicha, ikatu ojehecha aravai oparupi Yvy ape ári, Autarália ha Ñembykuarahyresẽ Ásiape ojehecha amave'ỹ puku, Ñemby Amérikape katu ojehecha oĩha okyite ha ndokyihápe.[2]

Paraguasu Py'aguapy ra'anga, ikatu jahecha ipytãha y akúva, ndaha'éiva jepivérõ guáicha, kóva oiko jasypa ary 2015 aja.

Upéicha avei, El Niño omoambuepa mba'éichapa oiko pirakuéra yguasúpe, ohógui tenda ambuévape pirakuéra y oñembyakúvo. Oiko avei mba'evai ñemitỹme, oky hetágui térã oky'ỹre naiporãi koga'a ha ka'avópe.

Yguasu ho'ysãvo paraguasu Py'aguapýpe, oiko La Niña. Ko'ã mokõi mba'e ojehúva yguasúpe ojehero El Niño-Ñembovava Ñembyvogua, oje'e "oñembovavaha" sapy'ánte y hakuvégui ha ho'ysãve jey, "ñembyvogua" katu oikógui Yvy ñembyvogua vorekuépe.[3]

Mandu'apy jehaijey

  1. Ken Takahashi 2017, Fenómeno El Niño: “Global” vs “Costero” Tembiecharã:Wayback IGP, Min. del Ambiente, Perú
  2. Günter D. Roth (2003). Meteorología. Formaciones nubosas y otros fenómenos meteorológicos. Situaciones meteorológicas generales. Pronósticos del tiempo. Barcelona: Ediciones Omega, p. 300 (edición original alemana: Múnich, 2002).
  3. Climate Prediction Center (19 de dic 2005). «Frequently Asked Questions about El Niño and La Niña». National Centers for Environmental Prediction. Archivado desde el original, el 27 de agosto de 2009. Ojehechákuri árape: 17 de julio de 2009.