Gladys Carmagnola ha'e ñe'ẽpoty ha mbo'ehára Paraguái pegua. Ha'e peteĩ haihára escritoras tetãme ojeguerohorýva, hembiapo público hetaiterei, mitã ha kakuaávape guarã.

Gladys Carmagnola

Gladys Carmagnola
Téra teñõikuaGladys Carmagnola
Teñõi 2 jasyteĩ 1939 (69 ary)
Guarambare, Paraguái
Nacionalidad Paraguaya
Área Ñe'ẽpoty
Tembiapokue “Ceniza y llamarada” - Para reconocernos como hermanos
Premios Premio de Poesía “José María Heredia” Asociación de críticos de Arte de Miami EE.UU.

Heñói Guarambarépe, tavaguasu Departamento Central Paraguáipe, 2 jasyteĩ ary 1939 jave, isy Ramona Herrera Udrizar ha itúva Carlos Carmagnola, descendiente italiano.

Imitã ha imitãkuñáme jehaijey

Gladys okakuaa ikyvy Carlos, ha ikypy'y, Haydée ha Selva . Imitãkuñáme ohechaukáma omba'apóha ñe'ẽpotýre. Imitãkuñáme omba'apo mbo'ehára ramo, omoirũva hembiapo ñe’ẽpotýre.

Tembiasa jehaijey

Omopyenda ha oime Sociedad de Escritores del Paraguay-pe. Avei heñóivo agrupación de Escritoras Paraguayas Asociadas, Pen Club del Paraguái.

Ombohape 1960 iñangirũnguéra ndive, ha oikuaauka producción literaria, oikévo literatura paraguaya pa’ũme. Oñepyrũ oguapy ñe’ëpoty apópe, mitãmimíme guarã. Ko’ã àrape ohai chupekuéra guarã. Hembiapo ñepyrũ: “Ojitos negros”, jasyapy 1965 jave.

Péicha avei aranduka omoherakuãva, iñe’ëpoty orekóva antología ha publicación literaria, tetã Paraguáipe ha ambue tetã pytaguáva rehe.

Gladys angirũnguéra haihára voi ha péva omboguata ichupe ñe'ẽporãhaipyre jehai Paraguái rembiapo gotyo. Umíva ha'e: Eloy Fariña Núñez, Hérib Campos Cervera, Josefina Plá, Óscar Ferreiro, Elvio Romero, José Luis Appleyard, Ramiro Domínguez, José María Gómez Sanjurjo, Rubén Bareiro Saguier, Carlos Villagra Marsal, Jacobo Rauskin, Miguel Ángel Fernández, Roque Vallejos, Emilio Pérez Chaves, Susy Delgado y Mario Casartelli, ha ambue ñe'ẽpapára.

Hembiapo jehaijey

Hembiapo ñepyrũ ary 1965 jave, upe guiveí, omba'apo mbarete ñe'ẽpoty jeháipe , ohupytýva 20 título imba'e teéva.

Ary Obras de Poesía Infantil
1965 Ojitos negros
1966 Navidad
1979 Piolín. Obra infantil peteĩha edición opresentàva Josefina Plá.
2003 Lunas de harina.

Paseo - ¿Al zoo -¡Lógico! (Paseo al zoológico).

Ary Hembiapo ñe’ẽpoty Okakuaàvape guarã
1982 Lazo esencial.
1984 A la intemperie. Obra ombyatýva ñe’ẽpoty ñepyrũ década de los 60’ jave
1989 Igual que en las capueras. Omomba’eguasúva Ñe’ẽpoty "José María Heredia" Asociación de Críticos de Arte Miami, Estados Unidos-pe.
1992 Depositaria infiel. Ñe’ẽpoty Premio (único) de Poesía del Instituto Cultural Paraguayo-Alemán
1997 Territorio esmeralda.
2002 Río blanco y antiguo.
Ary Aranduka inédito
1986 Para reconocernos como hermanos. Obra finalista en el concurso poético del Ateneo Casablanca de Córdoba, España.
1990 Ceniza y llamarada. Obra que obtuvo el accésit en el Concurso Quinto Centenario convocado por la Embajada de España en Paraguay.

Jopói ha Guerohory [editar] Hembiapo pukukue ojeguerohorýva jeta jopói ha ojeguerohory tetã ha tetã pytaguáva rehe.

Ary Jopói ohupytýva
1981 Primer Premio de Poesía “Amigos del Arte” (Asunción)
1985 Premio de Poesía “José María Heredia” de la Asociación de Críticos de Arte de Miami, EEUU por su obra “Igual que en las capueras”
1989 Premio la “Fiambrera de Plata” del Ateneo de Cultura Popular de Córdoba (España)
1992 Premio (único) de Poesía del Instituto Cultural Paraguayo-Alemán por su obra “Depositaria infiel”.
1994 Plaqueta y Homenaje Público del Festival del Lago Ypacaraí
1995 Mención de honor del Premio Nacional de Literatura
1996 Premio Municipal de Literatura

Estilo iñe'ẽpotýpe jehaijey

Oguerohorývo ñe'ẽpoty infantil, oháiva hehe'ìvo: “…ahai mitãme ha péva compromiso arekóva ha péva orgullo chéverõ guarã, avei”.

Ary 1979 jave, Doña Josefina Plá he'iva'ekue obra infantil Gladys Carmagnola mba'évare: “Oĩ aranduka ikunu’ũva, mborayhu me’ẽ, hetaitereìva ndajaikuaái mba'érõ Gladis-pe ha ndajaikuaài mba'érõ ha'e kunu'ũ ha mborayhùgui henyhẽva; ha’e iñe’ẽ reẽ ha ta’anga sacarina de recetario ha’e vatu eirete añeteguáva korasõ oipy'ahávo”.

Ñe'ẽpoty infantil he’ẽmby ha isaraki oipepirũva oñemoñe’ẽvo mitã ñe’ã ogueraháva yvypòra hekovèpe. Ko’ã mba’e ombohasa porã ñemoñe’ẽme ha ñandegueraha ymaite umi tiempo helado hetereìva ojeisyrykùva asaje ha umi ñembosarái ñane angirũnguéra ñande barrio rupi jaguerekóva.

Péicha avei ipu hembiapo “Piolín”, autora argentina María Elena Walsh, he'íva ha'éha peteĩ “ Piolín hesakãva”, iporãitereígui ha hesakãgui ijehaipyre.

Ary 1980 guive, heñói ha okakuaa arandupýpe haihára, omongakuaa iproducción omboguatáva estilo vanguardista. Heñói etapa pyahu, ñe'ẽpoty ohechaukáva peteĩ época pmbopy'amongetáva poetiza ha heta ñe'ẽpoty carácter amatorio orekóva. Ohaívo kakuaávape oplantea iñe'ẽ hesakãva ha ndaiky'áiva, oikuaauka hemiandu potĩ ombopiro'ýva moñe'ẽhárape.

Hogaygua jehaijey

Omenda Julio Medina, abogado de profesión. Imembykuña ha'e: Cecilia Medina Carmagnola.

Mandu'apy jehaijey

Joaju jehaijey