Guido Rodríguez Alcalá

Guido Rodriguez Alcalá heñói Paraguaýpe, Paraguái retãme, ary 1946 jave, ha’e ñe’ẽpapára, narrador, historiador, ensayista, periodista ha crítico literario. Oĩpytyvõva’ekue kuatiahaipyre tetãgua ha pytagua pegua.

Guido Rodríguez Alcalá
Téra teñõikuaGuido Rodríguez Alcalá
Teñõi 1946
Paraguay
Nacionalidad Paraguáigua
Área Poeta, Narrador
Tembiapokue “Artigas y la Independencia del Paraguay”
“Caballero” “Curusu cadete” />""Etnografía de Alto Paraguay""

Trabajos Realizados jehaijey

Ko aranduka oguereko ipype heta haipyre Artigas ha umi Junta de Gobierno Paraguái pegua, omyesakãva heta mba’e oikovakue pytũmbýpe tembiasakue tetã Paraguái rehegua. Ko karai ombyatyva’ekue omyesakã avei ijehegui.

  • “Residentas, destinadas y traidoras”

Omombe’úva tapicha oĩva ñorairõ guasu aja (Guerra de la Triple Alianza 1965 guive 1970 peve) ombyatýva karai Guido Rodríguez Alcalá. Residentas ha’eva’ekue umi oikovai’ýva Mariscal López ndive, mburuvichárõ guare. Destinadas (o traidoras) ha’e umi kuña ojeguerahava’ekue ka’irãime umi hérava campos de concentración, ha’e rupi pahengue López ija’e’ýha.

  • De su novela Caballero cito:

«Péva ha’e oikova’ekue ñepyrũrã, ha’ese opávo ñorairõ, háke umi Brasil-gua nohenduséi ha ndoikuaaséi Paraguáigua oguerekórõ ni peteĩ sable; ndohejaséi ha ndohechaséi oĩramo ñorairõhára... Ndoguerekói confianza avavére, epévare opytava’ekue hikuái ary 1887 peve ko tetã ryepýpe... Upérõ guare ndaikatúi osẽ mavave tapére, cuartel-gui, osẽrõ upepete ojejapyhy chupe, ndaipóri py’aguapy. Ndaipóri poyhu, ni policía ha ja’eporãvo ndaipóri mba’eve... Policía, oĩ, ha’éva irundy tapicha oguerekóva ipópe yvyra, ãva nome’ẽi mba’eveichagua py’aguapy avavépe, ha pépe oikuaa hikuái oikotevẽha ava’aty ñorairõrã (ejército); ha’eku´ra oikotevẽ, oikotevẽháicha tendagua, oĩ hagua pyaguapy avakuérape ha avei umi chovykuéra nome’ẽmbái hagua Chaco tetã Argentina-pe.

Nde reikuaa tetã Paraguái ndopytaseiha Chaco rehe’ỹ, ha Brasil avei ndoipotái upe yvy guasu opyta Argentina-pe, upérõ Argentina oguahẽ Mato Grosso peve, ha péva, ikatu ndouporãi chupekuéra. Upéramo guare oguahẽ Paraguái ha Brasil peteĩ ñe’ẽme; mokõivéva noĩveimaha Argentina ndive. ¡Máva he’íta heta ñorairõ rire! ¡Máva he’íta chéve cheporavo hague, che ajukapava’ekue heta regimiento, heta jave! Páva ha’e ventaja aguenohva’ekue aha rupi Río de Janeiro-pe: Mburuvicha oĩva’ekue ojerure Brasil-pe jegueraha hagua ka’irãime ñorairõ rire, Paraguáipe ikatuha ajapo guyryry, mba’evai, he’i hikuái, hákatu ouporã cheve jeho upépe ajapo rupi heta angirũ, upe rire aguenohẽ ha aikuaa chugui heta mba’e...»


Ary 2002 jave, Guido Rodríguez Alcalá ogueraha yvyateve tembiasakue Paraguái pegua omoĩvo mba’eichaitépa oikova’ekue, pe Paraguái isãso mboyvemi, ohaíva Velasco rehegua, ápe oñepy’amongeta mba’épa ha mba’éicha rupi oiko ko mba’e, avei documento rupive ohechauka mba’ete oikova’ekue ha oikohaguéicha.

Péicha, Rodríguez Alcalá oheja pe ojeheróva temática histórica habitual, omombaretéva umi tapicha (figuras de la historia paraguaya mitificadas por la dictadura), omongakuaáva imba’ekuaa ha ombojuajúva ambue mba’e oikóva pytagua gotyo oikova’ekue tetã Paraguái isãsoramo guarére.

Avei omombe’ujey oikova’ekue gobernador Velasco mba’echaitépa oiko tetã Paraguáipe ha umi tapicha opu’ãva’ekue hese ndive, ko’ápe, ñaguahévo tape potĩme ika tu ja’e política paraguaya rehe, ndoje’éiramo jepe tetãme, oñeñapytĩ hague oikóva guive tetãme umi mba’e oikova’ekue tetã ambuéreha, upéicha rupi oikova’ekue pytagua gotyo ikatu ja’e oguereko hague pokatu, imbareteve hague oje’evakuégui ko’ápe.

Ãva ipahápe ombojovake interpretación aislacionista de la historiografía oficial. Heta mba’e ko’ága peve ndojekuaa porãi mba’épa térã mbaeichaitépa oikovakue Paraguái isãsoramo guare.

Comentarios jehaijey

(tomado de Mar Langa Pizarro, "Historia e intrahistoria colonial en la narrativa paraguaya de los albores del siglo XXI", América sin nombre, Nº. 5-6, 2004, págs. 115-122)

Guido Rodríguez Alcalá, pe novela paha, Velasco, oma’ẽjey peteĩ karaíre oĩ mbaretéva tetã Paraguái rembiasakue rehe. Coronel Bernardo de Velasco (ha’eva’ekue ñepyrũrã gobernador Provincia de Misiones-pe ha ary 1806 guive, avei Paraguáipe), ha’eva’ekue ipaháva mburuvicha España omoĩva: peteĩ hesakã’ỹva koága jave, Velasco ojep’a ára 14 ha 15 jasypo ary 1811 jave; upe rire oĩjey pe gobierno provisional-pe (supuestamente independentista) oikóva’ekue pe ára 16 upe jasy jave.

Peteĩ iporavopyréva documentación (origen de su ensayo inédito Rasgos americanos de la independencia paraguaya), Guido Rodríguez Alcalá ojajey umi novela oikova’ekue ipahakuévoma Colonia, ha umi mba’e oikoramóva Paraguái isãso rire. Pevarã, ojapo haguéicha umi mokõiveva ohaiva’ekuepe, ombojapu peteĩ personaje histórico, ha omoñe’ẽ, ojapóvo chugui peteĩ ommbe’úva, ha’etevoi ojapo hague ha avei ohechava’ekue.

Velasco ohecha ñorairõ Triple Alianza-pe guare ha oikova’ekue upe rire, mba’e tuichavéva Caballero ha Caballero rey-pe, ha’ehácha avei umi heta mombe’upyre Guido Rodríguez Alcalá ohaiva’ekue. Upeicharamo jepe, heta mba’e oikpurúva ko ñe’ẽpapára, omoingéve heta ñe’ẽ omombe’úva, ha avei umi mba’e oikóva ha japúva. Ha péicha oho hese umi argumento ha’e oipurúva ikatu haguáicha hesakã porã maymava omoñe’ẽva guive hihaipyre.

Umi oikova’ekue mokõive jehaipyrépe noguahẽporãmbái, kóvape katu pe oñe’ẽva oguahẽ tapicha omoñe’ẽvape. Ndaha’éi nañaiméi rupi peteĩ tekove ñaña Caballero chagua, Velasco ohechauka rupi ha’ha gueroviapy; ha avei ñe’ẽ oipurúva pe ñe’ẽpapára nemoagui pe omombe’úvagui. Péicha, omombe’úvo mba’e oikova’ekue araka’eve hesakãporã’ỹva, ha’ete Rodríguez Alcalá ohejaha ohóvo ñorairõ’i mimi ymave guare. Ko democrática oike rire, ko’ã novela histórica iñambue’imi dictadura oĩramo guarégui: upérõ, eréramo umi mba’e estronismo omonei’ỹva nde ha’éma rei’ỹva hendive; ko’ág, ã mombe’upy oguerekojey ñembosarairã, ndahesaráirõ jepe mba’etepa oikova’ekue.

Ko’ã añetegua ikatu rehechauka pe historiografía oficial he’íva: péicha, Velasco he’i pe ára 16 jasypo ary 1811 jave ndojejapói hague mba’eveichagua “bandera tricolor oje’e haguéicha. Ha’e bandera española” (pág. 58); ha, avei, imandu’a: “juramos fidelidad a don Fernando VII” (pág. 58). Pe Revolución de los Comuneros, heta oĩ he’íva ko’ápe oñepyrũ hague Paraguái isãso, Velasco he’i: “ndaha’éi ñepu’ã rey-re ndaijahéigui, ha’e hague jesuitas-kuérare ija’e’ỹva ” (pág. 66).

Oiko haguéicha umi hembiapokue tapykuépe guare, Guido Rodríguez Alcalá oñembosarái ñe’ẽ oipurúva omombe’úva umi personajes oikuaauka hagua heta mba’e oikóva ko’ãga peve: techapyrã, Velasco nda’ija’éi umi hérava “vicio local de destruir documentos” (pág. 49); he’i avei ñe’ẽ guarani ha’eha “el idioma de la mayoría pobre y de los ricos ignorantes, que entre nuestros ricos no son pocos” (pág. 100); y denuncia: “libros sobre el Paraguay, por desgracia, no se escriben o no se publican” (pág. 105).

Peteĩ sistema ndohupitýiramo rembopyahu hagua haipyre, pe haihára ojapo umi personajes-gui ohecha mombyryvéva (“esos porteños [...] dentro de cien años seguirán atribuyéndonos sus propias faltas”, pág. 176), avei oho pe anacronismo gotyo (Saturnino Rodríguez de la Peña aparece como “el Poltergeist de la jabonería”, pág. 159). Pe recurso oguenohẽ hague tuichave mba’e ha’e ñembohory: “ningún filósofo francés se ha ocupado del asunto, con que no tenemos una fabulación como la urdida sobre el sistema jesuítico” (pág. 84). Pe ñembohory oipurúva ñañáme peteĩha dictador Paraguáigua.

Ko’ã oje’eva’ekue yképe, jah’eva’erã avei, hembiapokue ymave guare, ko texto Velasco-pe oĩ “citas de documentos reales”: fragmentos de cartas del propio Velasco (pág. 49), notas enviadas a las autoridades (pág. 55), actas del Cabildo (pág. 62), citas del informe que redactó el gobernador Pinedo ary 1775 jave (págs. 108-109), reglamentos de gobierno (pág. 188)....

Jahecha haguépe, Donde ladrón no llega, Vagos sin tierra ha Velasco ha’éva oñemboja haguépe Historia ha intrahistoria del Paraguay colonial rehe. Mbohapyvéva ha’e ohechauk’ava pe vigencia de la narrativa histórica Paraguáipe sa ary iñambuévo; oĩháme ñe’ẽpapára ikatupyrýva ha oguerekóva ñe’ẽporãhaipyre tee (voz literaria propia).

Obras jehaijey

Guido Rodríguez Alcalá ojapo ha ohechauka jehaipyre opaichagua.

Ko’áva ha’e, oĩve:

Narrativa: Caballero (novela, 1986) ojapóca peteĩ personaje histórico-gui, omomichĩva umi mba’e he’ivakuegui, Caballero Rey (novela, 1988), Cuentos decentes (1987), Curuzú cadete (cuentos, 1990; Premio Radio Curupayty), El rector (novela, 1991), oñeme’ẽ Premio El Lector (en narrativa) upe arýpe, ha Cuentos (1993). Poemarios: Apacible fuego (1966), Ciudad sonámbula (1967), Viento oscuro (1969), Labor cotidiana (1979) y Leviatán etcétera (1980).

Avei ohai ensayos: Literatura del Paraguay (1980) e Ideología autoritaria (1987) y realizado investigaciones históricas:

Paraguay y Brasil, documentos sobre las relaciones binacionales, 1844 - 1864 (2007) sobre los 20 años anteriores a la Guerra de la Triple Alianza.

Justicia Penal de Gaspar_Rodríguez_de_Francia (1997), ha ambue.

Hembiapópe hetave jave hasy iñemboja’o narrativa ha historia, oĩ rupi pype exhaustiva investigacion ha heta citas y referencias.

Enlaces externos jehaijey

"Guido Rodríguez Alcalá en el contexto de la narrativa histórica paraguaya" Tesis de Doctorado de Mar Langa Pizarro (2001). SirveObras/68005029323577729754491/006761_1.pdf Tesis

Biblioteca Virtual "Miguel de Cervantes