Huã Gualberto González

(Ojegueraha jey Juan Gualberto González guive)

Juan Gualberto González ha’eva’ekue Paraguái Ruvicha oisãmbyhyva’ekue ko tetã 1890 guive 1894 peve.

Juan Gualberto González
Período de gobierno - República del Paraguay: 25 jasypateĩ 1890 guive
9 jasypoteĩ 1894 peve
Predecesor: Patricio Escobar
Sucesor: Marcos Morínigo
Heñói: 12 jasypokõi 1851-pe
Tenda heñói hague: Paraguay
Omano: 30 jasypokõi 1912-me
Lugar de fallecimiento: Asunción
Profesión: Político

Hekove jehaijey

Juan Gualberto González heñói Paraguaýpe 12 jasypokõi 1851-me. Omenda tekombo’ehára Rosa Peña Guanes ndive, ña Rosario Guanes ha karai Manuel Pedro de Peña ñemoñare, ojeherova’ekue chupe “Ciudadano Paraguayo”.

Oñepyrũramo guare ñorairõ Triple Alianza ndive, oho cuartel-pe ha oike Sanidad Militar-pe. Ñorairõhápe ho’a Triple de la Alianza-gua pópe Juan Bautista Gill ndive ha oike oñorairõ ejército aliado ndive. Ojevy Paraguaýpe 1869-pe, mokõi ary upe rire oike masonería-pe ha oñepyrũ Logia Unión Paraguaya Nº 30-pe. Aremi upe rire omoñepyrũ Consejo Supremo Grado 33, ko aty tuicha oipytyvõ chupe imotenondeháramo, 8 jasypokõi1895-pe, karai Eleuterio Correo, karai Antonio Taboada ha Dr. Cecilio Báez ndive. Omano Paraguaýpe 30 jasypokõi 1912-me.

Tetã sãmbyhy jehaijey

Ojupi Paraguái Retã Mburuvicháramo 25 jasypateĩ 1890-pe ha oisãmbyhy 9 jasypoteĩ 1894 peve. Ojupi hendive vicepresidente ramo Marcos Morínigo ha hembiapo irũramo katu oĩ hendive tetãyguakuéra: karai José Tomás Sosa, ministro del Interior ramo; Venancio V. López (Karai Carlos remiarirõ ha Mariscal sobrino) Relaciones Exteriores-pe; José Segundo Decoud, Hacienda-pe; Benjamín Aceval, Justicia, Culto e Instrucción Pública-pe ha General Juan B. Egusquiza, Guerra y Marina-pe.

Omanda aja hovatavyve crisis bancaria oñepyrũma hague ojepy’apy mburuvicha ha’e mboyve guare. Oñemoñepyrũ oficina de Contribución Directa (Impuesto Inmobiliario), oñemoñepyrũ Intendencia municipal de Asunción ha omano avare guasu Pedro Juan Aponte. Oipe’a hokẽ Escuela Práctica de Agricultura, oipe’a’ypy hokẽ Palacio de Gobierno peteĩ jehechauka guasu ojegueromandu’ahávo irundysa ary Europa-guakuéra oike hague América-pe, oñemopu’ãmba Tetã Ka’irãi, oñemopu’ã óga Hospital de Caridad (Clínicas) ha ojeguerojera Banco Mercantil. 18 jasypa 1891-me ojejoko peteĩ golpe de estado ojejapóva hese, katu pe ojehúva ombokuchupaite tetã política-pe. 1891-me ojehejarei canciller-kue Coronel Juan Crisóstomo Centurión ministro plenipotenciario ramo, Inglaterra, Francia ha España renondépe; upe arýpe avei nosẽi misión diplomática del representante boliviano Mariano Baptista, amo gotyove ojupiva’ekue upe tetã mburuvicháramo.

1892-me oñenohẽñepyrũ becas militares ha ojeguerojera peteĩ Escuela Práctica de Agricultura ha jasypa upe arýpe oñepyrũ oguata Ley de Enseñanza Secundaria y Superior, mba’e tuichaitéva umíva umi árape g̃uarã. Jasypa 1893-pe oñefunda Facultad de Notariados y Escribanos Públicos. 16 jasypokõi ojejapo aty ndetuicháva oñeme’ẽ haguépe kuatia’atã doctor derecho ha ciencias sociales pyahukuérape, umíva va’ekue: Emeterio González, Cecilio Báez ha J. Gaspar Villamayor, oiko paínoramo motenondehára krausista español ha mitãrusu ha kuñataĩ mbo’ehára, karai Doctor Ramón Zubizarreta.

Oñefundaite táva Hiparía; 2 jasyrundy 1861-me, ojupi Ministro de Justicia ramo, karai pohãnohára Dr. Facundo Insfrán, Dr. Benjamín Aceval rendaguépe. Upe arýpe avei ojejapyhy tetãme g̃uarã Código de Comercio argentino, oñemyatyrõ Palacio de López, oñefunda colonia pyahu ha oñeme’ẽ juruvy oúvo 1723 tapicha pytagua Paraguáipe. Ferrocarril og̃uahẽ jasypoapy 1891-me Pirapo peve, ag̃uiete Jutýgui; tetã rekuái oiporu upe arýpe 314.615,23 peso; oĩ 292 mbo’ehao, 18.944 temimbo’e ha ojererovia oĩ hague 20000 tapicha ohai ha omeñe’ẽkuaa’ỹva kuatia; oñeme’ẽ 1.226.000 peso Presupuesto de Gastos de la Nación 1893-pe g̃uarã.

Oñenombra mburuvicha pyahu: José Segundo Decoud Uruguay ha Brasil Rekuái renondépe g̃uarã ha Doctor César Gondra Santa Sede renondépe. Jasypokõi 1892-me oñemoneĩ ministro plenipotenciario de España karai Juan Durán y Cuervo, omoñepyrũva heta téra upe rire.

Periodismo rehe oñeñe’ẽramo, oje’eva’erã osẽ’ypy hague “La Democracia” ha “El Independiente” ha 1891 ha 1894 mbytépe, “La República”, “El Tiempo”, “La Libertad”, “El Progreso”, “El Pueblo”, “El Centinela”, ha “La Patria”.

Ijekúi jehaijey

Upéramo ojeguerovia González ohejataha tetã rekuái hovaja karai José Segundo Decoud pópe. Katu amo gotyove ojekuaáta mba’etérepa okúira’e.

Karai mburuvicha ndohechakuaaite okuipotaitemahahína. 9 jasypoteĩ 1894-pe, apañuãi oĩ rupi, oñemboja hembiapohápe peteĩ komisiõ oĩva pype karai Rufino Mazó, Eusebio Mongelós ha Rufino Careaga, General Juan Bautista Egusquiza rérape ojeruréva chupe oheja hag̃ua tetã pokatu. González nomoneĩri rupi, ojegueraha chupe Cuartel de Escolta-pe, oha’arõmahápe chupe Egusquiza ha General Caballero. González ombotovejey ojejeruréva ha mbarete kangýpe Congreso omoĩ pokatu vicepresidente, karai Marcos Morínigo pópe ha oipe’a chupe.

Hapykuere político háicha jehaijey

Omba’apo pytyvõháraramo sanidad-pe Guerra de la Triple Alianza aja. Oiko magistrado ha Cámara de Diputados motenondeháramo. 26 jasypoteĩ 1869-pe omoĩ héra kuatiáre “Club del Pueblo” ofundavakuéra apytépe; miembro ramo oĩva’ekue upépe karai Ignacio Sosa, motenondehára, José María Mazó, vicepresidente, ha José Segundo Decoud, secretario. 1872-me oikova’ekue juez de primera instancia de comercio ramo. 1873-pe oiko Defensor de pobres y ausentes ramo. 1877-me oĩ aty omoheñoiva’ekue Asociación Nacional Republicana-pe; 15 jasypoapy upe arýpe omba’apo comisión provisoria omoñepyrũva’ekue ANR-pe; ha’eva’ekue Consejo de Crédito Público motenondehára ha omoĩ héra manifiesto ojekuaaukava’ekue 11 jasyporundy ha 5 jasyapy 1888-pe oiko upe comisión vocal ramo. 1881 ojupi Ministerio de Justicia, Culto e Instrucción Pública ramo; avei omyakã bancos Hipotecario, Comercial y Territorial.


Tenondegua:
Patricio Escobar
Presidente de Paraguay
Juan Gualberto González

1890-1894
Riregua:
Marcos Morínigo