Juan Manuel Frutos ha’eva’ekue Mburuvicha guasu Paraguáipe oisãmbyhyva’ekue 1948 arýpe. Heñói tavaguasu Paraguay 12 jasypoteĩ 1879 jave. Ituva don José Dolores Frutos ha hembireko Juliana Escurra, coronel don Juan Antonio Escurra reindy, ex-presidente de la República.

Juan Manuel Frutos
Período de gobierno - República del Paraguay: 3 jasypateĩ ary 1948
15 jasypoapy 1948
Predecesor: Higinio Morínigo
Sucesor: Juan Natalicio González
Fecha de nacimiento: 12 jasypoteĩ ary 1879
Lugar de nacimiento: Paraguay
Fecha de fallecimiento: 15 Jasyrundy ary 1960
Lugar de fallecimiento: Paraguay
Profesión: Político

Hekove jehaijey

Omba’apo imitãrusu ramo política-pe, heta política guyryrýpe oikeva’ekue. Péicha omotenonde carrera judicial katupyrýpe, omotenondéva Poder respectivo. Péicha ary 1895 jave oike Colegio Nacional de la Capital-pe. Upe mbo’ehaope imbo’ehára Cleto Romero, oimeva’ekue upe jave sambyhyhára ramo. Mbo’ehára instrucción cívica ha filosofía ha’eva’ekue Emeterio González; Manuel Domínguez, Manuel Fernández Sánchez (mbo’ehára krausista español) Jorge López Moreira, don Blas Garay, Manuel Franco ha maestro de retórica ha literatura general karai Manuel Gondra.

Tekombo’e jehaijey

Diploma de bachiller en ciencias y letras oipyhy 1 jasyapy 1901 jave. Estudio terciario ombohape Universidad Nacional de Asunción-pe. Ary 1903 jave oñepyrũ clase de derecho ha ciencias sociales. Ojapo doctorado ary 1912 jave ha itesis upérõ “Del interdicto de retener la posesión”. Upéicha avei oiko chugui secretario contador de la Comisión de Obras Públicas, celador de disciplina Colegio Nacional-pe, oiko defensor de reos pobres, agente fiscal en lo civil ha juez de primera instancia ko rango-pe. Ko arýpe ojegradua ha ombosako’i 7º batallón de la guardia nacional, comandante osẽ upéi chugui.

Péicha oñepyrũ etapa juvenil hekovépe, omokyre’ỹva pytyvõ ha teko por0Ò henyhẽ hese ha ndaipóri omongy’áva ichupe ha upe guive oĩ jesarekópe ha pe oha’õva ichupe ñemomba’eguasu hembiapópe.

Hetaiterei periódico ombohape ha kuatiahaipyre índole política rehe omba’apo. Peteĩ árape oguahẽ chupe destierro ha oho oiko Corrientes- Argenina , ohaíva togue ombohérava “¡Luchad!”. Omba’apo periodista ramo “General Caballero”, “El Sufragio”, “El Colegiado”-pe, ko’ã´va rupi ohupyty opáichagua jeiko asy ha persecución ha ogueraháva ichupe ka’irãime heta jey. Omano Paraguaýpe, 15 jasyrundy 1960 jave.

Tetã oisãmbyhýva jehaijey

Asamblea legislativa oñembyaty ha ohenói sucesor presidente Higinio Morínigo-pe, ohupyty derrocamiento ojegeurekógui sospecha ndojedeklaráiva oipysótaha imandato oipytyvõva ichupe arma-guakuéra. Oipyhy presidencia 3 jasypoteĩ ko’ẽmbotávo ha 15 jasypoapy 1948 peveko’ápe ome’ẽ poder Natalicio González-pe oikéva hekovia. Tetã sãmbyhy oñemotenonde 2 meses -12 día peve.

Omyakãvo tetã ojedekara 16 jasypoapýpe “Día del Niño Paraguayo”, ohecháva voi mbeguekatúpe mbo’ehára ha historiador don Andrés Aguirre,upe jave oiméva director de Informaciones Presidencia-pe. Oguahẽvo 13 jasypoapy 1948 jave heñói Ministerio de Justicia y Trabajo. Ko’ã obra ojoaju “Régimen legal de la Propiedad Intelectual” ndive, kóva omotenonde léi 94 ojeguerekóva ko’ã ára peve, upe modificación “Ley Orgánica Municipal Nº 915” ha Pe ohenóiva “Creación del Instituto de Cultura Nacional”. Oime avei ambue decreto ha’éva oñemotenondéva, umíva apytépe oñemoĩ “onacionaliza servicio de electricidad ha tranvía-kuéra” ha umi ome’ẽva condecoración “Orden Nacional del Mérito” célebre filósofo ha’éva mbo’ehára chileno don Enrique Molina.

Juan Manuel Frutos he’íva: jehaijey

“Añeha’ãmbaitéta amoheñói porã haguã tavaygua py’aguapy , oñemotenonde haguã “ ley ha concordia familia paraguaya” mbytépe (3 jasypoteĩ 1948).

He’íva don Juan Manuel Frutos oisãmbyhýva “karai a lo ymaícha” (caballero a lo antiguo), peteĩ mburuvicha guasu teko porãva ha’eicha, araka’eve ndojehechái ñane retãme. Oje’e avei, hese ojeheróva “Guió imperioso y dulce”. Ha añete umi mba’e oje’eva mburuvicha guasu rehe.

Hembiasa política-pe jehaijey

Kuimba’e ikyre’ỹva política-pe imitãrusu guive, heta revuelta política umi ary ohóvape oime raka’e. Partido Nacional Republicano (Partido Colorado)-pe oike ha oisãmbyhyva’ekue avei Suprema Corte de Justicia. Péicha 30 jasyrundy 1906 osuscrivi acta de fundación Liga de la Juventud Independiente, kóva ha’e peteĩ organización oipyhýva ipoyvi omoañetévo Carta Magna del año 70, upépe ojekuaa miembro “constitucionales”. Oike avei rebelión de los Laureles ary 1909 jave, coronel Escurra-pe oipytyvõ. Sapy’ami omanda Doctor Pedro P. Peña ha ojeporavo ichupe delegado civil ha militar campaña jave. Ojepytaso delegado partidario táva okaháre ha 1923 jave colegiado ANR hendive O`Leary ha Dr. Ramírez. Ary 1947 ramo oiko miembro ramo upe comité de redefensa civilha upéi titular comisión de unificación-pe. Péicha 19 jasypópe 1954 jave omboguata “Manifiesto al pueblo de la República” ha péva 27 jasypa 1955 jave oime pe ojeheróva “reencuentro”. Oiko jey presidente comisión especial ombyatýva omoherakuã haguã “doctrina de la buena fe”.

Péicha 28 jasyrundy 1917 jave opresenta peteĩ proyecto ojeruréva Poder Ejecutivo ojapóva copia opáichagua antecedente orekóva hábeas corpus-pe, opresetnáva, insubordinación a las disposiciones del Superior Tribunal upe sentido-pe. Péicha 19 jasypoteĩ 1930 jave ombohape abolición artículo Código Civiloismbyhýva “pacto de retroventa”, “grave daño” propiedad privada ko’ã clase ojegueroviáva ipereĩha económicamente. Péicha ojerúre oñemoambue haguã umi Tetã Léi guasu artículo ha omokyre’ỹva iñepyrũmby ambuépe. Péicha 12 jasypoteĩ 1947 jave oñembohasa presidencia de la Corte Suprema de Justicia-pe, upéva omano rire Dr. Juan León Mallorquín heta mba’épe ojoajúva hemiandu ha hembiapo. Péicha 2 jasypo 1949 jave omokyre’ỹ convocatoria Primer Congreso Judicial. Péicha 26 jasypateĩ 1949 jave osẽ upégui oipota’ỹme, ou jey 20 jasypateĩ 1956 ha péva ary omokyre’ỹva ojapóva Segundo congreso.

Oguahẽvo 26 jasypateĩ 1949 ojekuaa Doctor Frutos oheja titularidad de la Corte, peteĩ comisión representativa Partido Colorado ha oimehápe ministros Poder Ejevutivo-gua ha mbohapy miembros upe atýpe, ojerúre renuncia ichupe hogaitépe, ha’e ombotove teko porãme jepénte ilegalidad oñemboguata ko pedido. Upévagui oñemyengovia de oficio, pero no me’ẽi chupekuéra el gusto odispone’ỹre ojapo peteĩ levantamiento de acta notarial.Mburuvicha Juan Manuel Frutos rembipota.


Tenondegua:
Higinio Morínigo
Presidente de Paraguay
Juan Manuel Frutos

1948-1948
Riregua:
Juan Natalicio González