Karapegua
Carapeguá
[[Image:|270px]]
'
Tetã Paraguái
Tetãvore Paraguari
Távayguakuéra 32.939 ava
Ape távagui 435 km²
ISO PY-11
Yvatekue m
Koordinasion 25°25′26″S, 56°35′57″W (G)


Karapegua ha’e peteĩ táva oĩva tetãvore Paraguari, Paraguái retãme. Opyta 84km urpi táva guasu Paraguaýgui.

Oĩ ysyry Kaañave rembe’ýpe ha avei Ruta I Mariscal Francisco Solano López ykére, avei namombyryiete opyta ypa Ypoágui.

Ojekuaa avei chupe "La perla del Caañabé"-ramo, ko táva heñói ary 1725 jave España-gua Martín de Barúa mburuvicháramo guare.

Superficie jehaijey

 
Karepegua

Karapegua oguereko 435 km² yvy tuichakue, ary 2008 oiko pype 32.939 ava rupi, densidad poblacional ha’e 75,72 ava/km² , hetaiteve tendagua oiko okaraháre.

Economía jehaijey

Karapegua ojekuaa capital del poyviramo (ha’éva hilo guaraníme), ojejapo rupi ko’pe mba’apo popegua hilo-gui, frazada, poncho, arambohahoja, tupahoja, kyha ha ambuéva. Kóva ojejapo aporeko ojehero poyvi, ojepuruhápe gueteri yma guare tembipuru.

Hetave tendagua omba’apo kokuépe ha avei oĩ omongakuaáva mymba ogaygua, kokue pegua oĩ takuare’ẽ, oĩháme peteĩ ingenio azucarero omba’apóva pe tendápe.

Mymbakuéra rehegua, oĩ vaka, ovecha ha kavaju rehegua.

Mba’apo kokue pegua hetavéva oĩ ha’e hi’upyrã rehegua. Avei oñeñoty takuare’ẽ, avati opaichagua, mandyju, mandi’o ha ambue.

Industrias jehaijey

Karapeguápe oĩ peteĩ ingenio azucarero, avei heta fábrica omba’apóva embutido opaichaguáre ha avei vakapi rehegua (curtiembre). Ko’ága katu oĩ heta hérava microempresas familiares, pe mba’apo prendas típicas originales rehegua heta tendaguápe omomba’apo.

Educación jehaijey

Ko távape heta mbo’ehao, mitã ha mitãrusu mbo’ehao. Ko sistema educativo regional omotenonde táva guasu, ha pévagui osẽ mbohapy supervisiones administrativas oĩva: Paraguarí, Karapegua ha Quiindýpe.

Municipio jehaijey

Intendente ko’ágagua táva Karapeguápe ha’e karai Ismael Damián Cáceres Santacruz, péva ha’e kolo’o ANR, ary 2006 guive 2010 peve.

Vías y Medios de Comunicación jehaijey

Táva Karapeguápe tape tuichamba’evéva ohasáva táva mbytépe ha’e ruta I Mariscal Francisco Solano López, ombojuajúva táva guasu Paraguaýre ha ambue tendáre tetãvore pegua. Tapekuéra katu heta yvyreíva (terraplenados y enripiados) ombojuajúva tava’ivéva oñondive ha táva guasu tetãvore pegua.

Karapeguá oguereko pumbyry Copaco ha pumbyry popegua, avei pojoekuéra (medios de comunicación) ha opa hendápe oguahẽ kuatiahaipyre Paraguay pegua.

Cómo llegar jehaijey

Ruta I Mariscal Francisco Solano López rupi,osẽva Paraguaýgui. Tapekuéra (terraplenados ha enripiados) ombojuaju Karapegua umi tenda uperupigua oñondive ha táva guasu tetãvore pegua ndive. Terminal de Ómnibus Paraguaýgui osẽ heta mba’yru guata ava guerahaha oguahẽve opa henda rupi tetãvore tuichakue.

Población jehaijey

Karapegua ha’e pe hetave tapicha oĩha tetãvore Paraguarí ryepýpe. Hetave tapicha oĩ oikóva okaraháre ha sa’imi hetave oĩ kuimba’e, omba’apóva kokue térã mymbkuéra rehe. Tapichakuéra oikóva kuimba’e térã kuña oĩ kóicha.

  • Ary 2008 peve oĩ: 32.939 ava, pévegui 16.903 kuimba’e ha 16.036 kuña.

Geografía jehaijey

Karapegua opyta kuarahy reike gotyo tetãvore Paraguarígui, ko’ã rupi ojeike pe tenda tuicháva hérava región del lago Ypoa, iporãitereíva henyhẽva mombe’upyrãgui.

Límites jehaijey

  • Yvate gotyo oĩ tetãvore Central ha táva Yaguarón.
  • Yvy gotyo tenda San Roque González de Santacruz, oipe’áva ojuehegui ysyry Aguai-hy-mi.
  • Kuarahy resẽvõ katu oĩ Paraguarí ha Acahay.
  • Kuarahy reike gotyo tetãvore Central.

Hidrografía jehaijey

Ko tenda Karapegua jerére oĩ ha omboykue chupe ysyrykuéra Kaañavé ha Aguai-hy-mi. Kuarahy reike gotyo oĩ pe estero Ypoá.

Demografía jehaijey

Karapegua oguereko 32.939 ava.

Jaikuaaporãvo ko tenda ikatu ja’e ha jahecha 82,09% tendagua oikoha okára gotyo.

Ogakuéra avei oĩ 82,78% okára gotyo.

Principales indicadores socio - demográficos:

  • Avakuéra imitãveva 15 arýgui 31%.
  • Kuñakuéra 2,7 imemby.
  • Ohohýva mbo’ehaópe 6,4%.
  • Oñemba’apo sector primario-pe 32,8%.
  • Oñemba’apo sector secundario-pe 32,1%.
  • Oñemba’apo sector terciario 34,5%.
  • Oñemba’apo labores agropecuarios-pe 32,7%.
  • Oga oguerekóva servicio eléctrico 91,1%.
  • Oga oguerekóva agua corriente 57,2%.
  • Avakuéra oikotevéva (necesidades Básicas Insatisfechas (NBI).
  • Avakuéra oikotevéva (Necesidades Básicas Insatisfechas) ohóva mbo’ehaópe 5,7%.
  • Avakuéra oikotevéva (Necesidades Básicas Insatisfechas) en Infraestructura sanitaria 17,2%.
  • Avakuéra oikotevéva (Necesidades Básicas Insatisfechas) en calidad de la vivienda 27,9%.


Índice de Desarrollo Humano ojekuaa tetãvore Paraguarí oguereko ko’ã kuaapyrã:

  • Tasa bruta de matriculación combinada del 73,4%.
  • Tasa de alfabetización del 88,3%.
  • Esperanza de vida al nacer de 66,3 años.
  • Valor del índice del desarrollo humano 0,702.
  • Índice de escolaridad 0,8336.

Turismo jehaijey

Ko tendápe ojehokuaa Casa de la Cultura ha Museo Histórico Artesanal del Centro Cultural Oñondivepápe, ohechaukáva heta tembiasakue, arte, ha mba’ekuaaty táva ha ambue mba’e rehegua.

Avei oĩ Catedral ha obispado ikatuete oguereko techapyrã.


Ojoguasévape guarã ko’ã artesanía de poyví: colchas, kyha, frazada, faja, tapices, jergas, ponchos, cubrecamas ha mantel, encaje ju ha aopo’i, ã mba’e ojejapo ko tendápe,oĩ heta hendápe rehepyme’ẽ hagua.

Compañía Ka’apukumi rupi ikatu reguahẽ Mosito Isla peve, cachivéope (canoas de tronco de timbó labrado), ko tenda ha’e peteĩ mba’e imomoramby, oguereko 35 ha, pe estero Ypoá mbytépe.

Referencias jehaijey

  • Publicaciones del semanario “Tiempos del mundo”.
  • Geografía del Paraguay. Editorial Hispana. 1999. Asunción.
  • Che Retá Paraguay.
  • Datos del la DGEEC.
  • ABC Color.
  • Última Hora.
  • Informe sobre Desarrollo Humano, PNUD.

Enlaces externos jehaijey