Mburuvi (lasioñe'ẽ: Imperium, karaiñe'ẽme: Imperio), ha'e peteĩ "ñesãmbyhy joaty" ojejapo heta yvy ha arandupýgui, "yvy ha arandupykuéra oñendyry ha oñembojoaju akue, ha oñembojo'áva peteĩ pehẽ imbaretevéva ha heta pehẽnguéra ipogúype". [1] Pe mburuvi mbyte ha'e pe ome'ẽva pe jokuaikuaa umi yvýpe ipoguýpe.[2] Mburuvi ryepy ojehecha ndaijojahái tetãyguakuéra, ha umi avakuéra oĩva kóvape oguereko ambue tekoiterape[3]. Peteĩ mburuvi ha'e peteĩ tetã isãsóva oguerekóva peteĩ mburuvicha ha'éva peteĩ mburuvichahára, hákatu umi tetãmi oĩva mburuvicha ituicháva poguýpe ndaha'éi peteĩ mburuvi térã oisãmbyhýva hese katu avei ndaha'éi peteĩ mburuvichahára. Heta tetã oĩ kuri he'íva chugui ha'eha peteĩ mburuvi, hákatu heta tetã ambuéva he'i chugui ndaha'eiha peteĩ mburuvi ha'eháicha pe Mburuvi Afrikambytegua, ha umi tavetã oĩ akue Ingyatérrape. Tetã peteĩ reko Amérikagua sapy'ánte ojehecha "mburuvi" ramo avei, jepémo ndaha'éi pe ñe'ẽ he'iséva ypykuépe.

Mburuvikuéra 1492 guive 2008 peve.

Mburuvikuéra jehaijey

Amérika jehaijey

Európa jehaijey

Ásia jehaijey

Áfrika jehaijey

Oseanía jehaijey

Mandu'apy jehaijey

  1. https://www.worldcat.org/es/title/50124563
  2. https://www.cambridge.org/core/books/individual-rights-and-the-making-of-the-international-system/A915E13F20DDBD0F5FEE91A59D7C827A
  3. https://socialistregister.com/index.php/srv/article/download/15000/11986/35808