René Descartes (latinañe'ẽme: Renatus Cartesius;[lower-alpha 1] upe héragui ou ko ñe'ẽ cartesiáno[1]; La Haye en Touraine, 31 jasyapy 1596-Estocolmo, 11 jasykõi 1650) ha'e akue peteĩ arandu Hyãsia pegua, papapykuaáre ha mba'erekokuaáre oñemoarandúva, ojegueromandu'a chupe pe omboypýva ramo pe ysajarekokuaa ohesa'ỹijóva ha arandupykuaaty ko'ãgagua,[2][3] upéicha avei ojehechakuaa chupe peteĩ umi tembikuaaty ñepu'ã apohára tenondegua.[4]

René Descartes
Mba'érepa omano Vevúi rasy
Hetã Hyãsia
Alma máter collège Henri-IV de La Flèche, Universidad de Leiden, Universidad de Utrecht y Pritaneo Nacional Militar
Hembiapo Arandupykuaaty, Papapykuaa ha Mba'erekokuaa
Jokuaikuaa rape Katóliko
Taýra Francine Descartes
Firma
[editar datos en Wikidata]

Arandupykuaaty ha tembikuaaty rape ha'e ojapóva, ha'e omohechaukáva iñarandukápe hérava Tekorã ñasãmbyhy hag̃ua ñane apytu'ũre (1628) ha omyesakã porãve iñarandukápe hérava Aporeko ñemombe'u (1637), umíva rupive omohenda peteĩ juavy hesakãva oñemomombyrývo pe escolástica oñembo'éva mbo'ehaorusúpe. Hembiapokue ndahasýi ha ndaipukúi —iñarandukápe hérava Aporeko ñemombe'u ohechaukánte irundy tekorã— ha ojokase umi jepy'amongeta ijapyra'ỹva escolástica rehegua. Oipuru papapykuaa imba'e rechapyrã ramo, opaségui pe silogismo Aristóteles omboypýva ha Ára Mbytegua pukukuévo yvypóra oipuru. Heta mba'e Descartes arandupykuaatýpe ou Aristóteles ñeimo'ãgui, estoicismo pyahúgui saro'y XVI megua ha umi iñarandúvagui Ára Mbyteguápe.

Iñe'ẽnga arandu herakuãvéva niko "Ajepy'amongeta, upéi aime",[5] oĩva iñarandukápe hérava Aporeko ñemombe'u (1637) ha iñarandukápe Arandupykuaaty rekorãnguéra (1644), mba'e tuichaitéva py'amongeta rapépe ojejapóva Yvy vore kuarahyreikeguápe, ombohováiva pe mba'eandugua reko rehe ojejapóva Ingyatérrape.

Mba'e ituichaitéva René Descartes rembiapokue tembikuaatýre ha papapykuaáre. Oipytyvõ avei mba'erekokuaa ha tesapekuaa ñemyesakãhápe. Pe ypykatu omohendáva cartesiáno ogueraha Descartes réra. Oje'e hese ha'eha pe omboypýva ysajarekokuaa ohesa'ỹijóva, mba'e ombojoajúva álgebra ha ysajarekokuaa, upe mba'égui osẽ jeipapa sa'ikue rehegua.

Marandumi jehaijey

  1. Teroja tekome'ẽva: cartesiáno.

Mandu'apy jehaijey

  1. Real Academia Española y Asociación de Academias de la Lengua Española (2014). «cartesiano». Diccionario de la lengua española (23.ª edición). Madrid: Espasa. ISBN 978-84-670-4189-7. Consultado el 24 de octubre de 2021. </includeonly
  2. Moreno Villa, Mariano. «El método cartesiano». Filosofía. Vol. IV: historia de la filosofía moderna y contemporánea. Sevilla: Mad. p. 16. ISBN 84-8311-586-7. https://books.google.es/books?id=hunNzuMlVZAC&lpg=PA321&dq=padre%20de%20la%20filosofia%20moderna&hl=es&pg=PA16#v=onepage&q&f=false. Consultado el 3 de abril de 2021. 
  3. Bassham, Gregory ( 1959-) (cop. 2018). «El padre de la filosofía moderna». El libro de la filosofía : de los Vedas a los nuevos ateos, 250 hitos en la historia del pensamiento. Librero. p. 218. ISBN 978-90-8998-945-1. OCLC 1123026787. https://www.worldcat.org/oclc/1123026787. Consultado el 29 de febrero de 2020. 
  4. Ribnikov. Historia de la matemática.
  5. (latinañe'ẽme: cogito, ergo sum)