Tuguy syryha ypykatu

tete vorekuekuéra omomýiva tuguy

Tuguy syryha ypykatu ha'e mymba ha yvypóra rete vorekue ombosyrýva ha omomýiva tuguy. Ko ypykatúpe oĩ ñe'ã (korasõ) ha tuguyrape. Tuguy ogueraha opaichagua mba'e tekotevẽva mymba ha yvypóra retépe, ha oguenohẽ mba'e ikatúva ombyai hetépe térã mba'e ndojeipuruvéiva.[1]

Yvypóra ruguy syryha ypykatu ra'anga, umi arteria (tajygue) ipytãva ha umi vena (gayjy) hovýva.

Tuguyrape ogueraháva ñe'ãgui tuguy ojehero tajygue térã arteria. Umíva niko oñemohakã ha imichĩve oñemomombyrývo ñe'ãgui. Umi tuguyrape ogueraháva tuguy ñe'ãme ojehero gayjy térã véna. Venakuéra ituichave ohóvo ñe'ã ngotyo. Ñe'ã oñemomichĩ ha oñembotuicha, otytýivo, ha upéicha omomýi tuguy. Osyrývo tuguy, omoguahẽ umi vitamína, tatarapo, hormona ha nutriente oparupi tekovekuéra rete tuichakuévo.

Tuguy syryha ypykatúpe oĩ avei tuguyry ypykatu, upéva niko ogueraha linfa térã tuguyry.

Yvypóra ha opa mymba okambúva ambuéva huguy syryha ypykatu ikõiva hína, ivorekue akatúa pegua omomýi tuguy ikangýva (sa'imi oxígeno orekóva) upe ñe'ãvevúi ruguyrapére omoguahẽ hag̃ua umi ñe'ãvevúipe oñembopyahu jey hag̃ua (oñemohenyhẽvo oxígeno-gui), ivorekue asu pegua ombosyry tuguy orekóva oxígeno upe tuguyrapevusu rupive oguahẽ meve oparupi.

Mandu'apy jehaijey

  1. Biología: la vida en la tierra. Autor: Teresa Audesirk, 2008. Consultado el 20 de febrero de 2018.