Péva Pa'i Fidel Maíz (heñói 8 jasyapy, 1828 táva Arroyos y Esteros, Departamento Cordillera) péva religioso Paraguái. Ojeguerovia ha'e omotenonde ko'ã árape, ha'eha pe haihára katupyry ha hi'apytu'ũ roky, omopyendáva tavaguasu ñemotenonde hembiasápe, Pa'i Fidel Maíz ohasa poteïha década tekove retãme.

Francisco Fidel Maíz
Téra teñõikuaFrancisco Fidel Maíz
Teñõi 8 jasyapy 1828-pe
Arroyos y Esteros, Paraguay
Nacionalidad Paraguaya

Imitã ha imitãrusúpe jehaijey

Francisco Fidel Maíz heñói matrimonio legal ha religiosamente oĩva, itúva karai Juan José Maíz ha isy Prudencia Acuña.

Francisco Fidel Maíz, 10 joyke oreko, umíva apytégui 2 opyta Ñorãirõ kakuaápe, péva Guerra de la Triple alianza. Fidel Maíz oñemoarandu mbo'ehao ipueblo, Arroyos y Esteros-pe, upéi ohasa Tavaguasu Paraguaýpe, capital retã, oike haguã instituto del maestro omyakãva argentino José Joaquín Palacios.

Ipo'a omotenondévo apertura educativa omoguahẽva dictador José Gaspar Rodríguez de Francia mano meve, ojekuaàva, gobierno de la dictadura ramo, ko mburuvicha omboty upe institución ha opavave mbo'ehao tetãme. Omotenond e iñemoaradu superior Academia Literaria, péva supervisión maestro Marco Antonio Maíz, itío.

Oguata ñepyrũ jehaijey

Umi ijoyke'y apytépe pe tuichavéva ha'e raẽve pa'i Francisco Fidel-gui, oñeordena ra'ẽ pa'íramo parroquia Lambaré ha Valenzuela-pe. Francisco Fidel oñeordena pa'i ramo, omotenonde Parroquia Arroyos y Esteros ary 1856 jave.

Péicha 1859 jave omboyke responsabilidad oimévo Presidente de la República, Don Carlos Antonio López , ha'e haguã pe omotenondéva Seminario Conciliar ha péicha ha'e Rector omoñepyrũva Seminario, omotenondéva cátedra Teología Moral ha Cánones. Péva característica ohenoivéva personalidad Maíz ojoajúva umi contemporáneo ha ambue oúva hapykuéri, noikotevẽi tetãgui ohupyty hagua iñemoarandu intelectual ha cultural yvatetéva.

Péicha ko'ã época-pe, ipokã actividad cultura, Fidel Maíz oike ha pensador añeteguáva, ko'ãva mbytépe ombohovái catolicismo, ome'ẽva solidez ipensamiento-pe. Omanóvo Don Carlos Antonio López, ha ita'ýra, Francisco Solano López, oipyhýva Presidencia de la República, péva dificultad Pa'i Fidel Maíz ha mandatario pyahu oñepyrũva temprano, péva osẽgui peteĩ posición oimèva mbombyry, térã por lo menos, ijeporavópe ndaha'éi iporãmbáva.

Obispo Palacios itúva, Pa'i Maíz ho'a ka'irãime ha ojeapresa irundýha ary pukukue ha péva Batalla Kurupayty riremínte. Upérõ, Maíz ha'e Francisco Solano López angirũete, jepénte péva, nomboguejýi represión oĩva pa'i Maíz rehe oúva umi ndoguerohorýiva ichupe. Upéi ohasa ñorãirõ guasu ha oñemondo Brasil gotyo prisionero, ombotývo 42 ary, pa'i Maíz hetaiterei mba'e ojapova'erã ha heta mba'e he'i haguã.

Péicha pa'i Fidel Maíz oguahẽ tetãme 5 jasypakõi 1870, péicha oime ka'irãime Brasil gotyo. Upe árape, oguejy ha omopyenda gobierno nacional omomaiteívo Mburuvicha Guasu Tetã oisãmbyhýva, Cirilo Antonio Rivarola. Maíz oporandu ichupe, omondópa ichupe gobierno, térã oĩ ramo apañuãi ha'e oike haguã pa'i ramo he'ívo ichupe presidente Rivarola ikatúha, tuicha mba'e iñeime upéicha opavave paraguayo oike tembiapo omopu'ãva ha omohendáva tetã oguata porã haguã.

Oguahẽvo Paraguaýpe Pa'i Fidel Maíz oñepyrũ ogestiona omboguata porã haguã hekove. Opyta, péicha, peteĩ diligencia ojapóva'erãva; peteĩ entrevista pa'i Fidelis María de Ayola-pe, itítulo Vicario Foráneo Apostólico, ha'e oñangareko Paraguái Tupãóre.

Ko pa'i ombotove oñomongetávo Maíz ndive, he'ívo ha'éha peteĩ tembiapo orden Delegado Apostólico del Brasil-gui oúva ha osuspende pa'i rembiapópe ichupe.

Hekove rembiasa jehaijey

Maíz oipyhy marandu 26 jasypakõi jave: ombotove hikuái ichupe umi tembiapo omotenondéva pa'i ramo. Iko'ẽvo, Maíz ombohovái censura peteĩï kuatiañe'ẽ pohýi rupive ha, péva, odeklara en rebeldía. Heta tupão omboty ha ombotove pa'i Fidel Maízpe, osẽ upépe presbítero Blas Duarte, San Roque-gua pa'i, oikuave'ẽva omoirũ haguã púlpito-pe oñemotenonde jave misa San Blas-pe santo patrono del Paraguái árape.

Maíz pya'e omonéĩ ha porundy ary rire oiko hague kirirĩhápe tavaguasu Paraguáipe, oñe'ẽ. Ko obispo Moreno, ojapo jave consagración, hasyete.

Ha umi oiméva clero nacional-pe, Moreno ombotove mbarete porã peteĩ pytaguáva oisãmbyhy tetã paraguái rekove, péva, artículo 3 Constitución nNacional pyahúpe omopyendáva Tendota Tupãópe ha'eva'erãha paraguayo nativo. Upévare, ohapejokóvo conflicto pyahu ha ikatúha maniobra extranjera oñemotenonde, pa'i Moreno oiporavo ichupe hekovia oike haguã, péva peteĩ documento rupive, Pa'i Maíz, ágã Roma-gui oúvo ojehecha jéyta ko mba'e.

Péicha 30 jasypo 1874 jave omano Obispo Moreno; mokõi ára rire, Maíz omondo upe documento ministro de Culto-pe, ha poteĩha jasy rire oguahẽ sede Obispo-gui upe notificación omonéĩva oficial documento ha nombramiento. Ou jeývo Roma-gui, Maíz oipyhy responsabilidad oisãmbyhýva curato de La Encarnación. Oime peteĩ tiempo porã, pero, upe posibilidad orekóva oñeinterpreta vai, ojerúre toñembohasa ichupe itáva heñói haguépe ha'éva Arroyos y Esteros. Oñepyrũ hekove pa'i Fidel Maíz ramo, heta omba'apo omoheñóivo heta mba'e, ha ijapytépe peteĩ mbo'ehao mitãnguéra upe távape oikóva oñemoarandu haguã.

Ohai umi iñarandúvape kuiatiañe'ẽ ha oñembohovái ichupe ha umíva apytépe oime Juan E. O'Leary e Ignacio A. Pane. Iñangirüete obispo Juan Sinforiano Bogarín, iñesẽ táva rupi oguahẽ hendápe raẽte iglesia paraguaya tendota. Haihára ramo, Maíz oñepyrũ oñemohenda ciudadano Paraguayo ramo, ojehecha comprometido yma Ñorãirõ Guasu ramo omano meve ha ndokyhyjéi ojepytaso haguã tetãre.

Heta jey imandu'a oñepyrũvo Guerra Guasu, ha'e ojejuhu preso upévare ndikatúi ojehe'a avave oĩva decisión política, diplomática ha militar-pe omonéĩva upèrõ Gobierno paraguayo.

"Ojejopývo hetã situación rehe, ha omoañetévo órden legitimo superior-gui oúva, oipyhy peteï soldado ramo teko ha pa'i condición-me, oñemondévo ministerio kóvape, nomboykéi hekove tavaygua ramo, ohayhúva hetã", omoañete haipyvo ohaíva. Oike rire ha omotenonde upe circunstancia extraordinaria orekóva mandu'a ñorãirõ tetã rehe omano mev ha péva ojopy oipyhy haguã decisión, pa'i Fidel Maíz ombotove responsabilidad orekóva ani haguã tuguy oñehe'ẽ directamente ha ojerúre toñemopu'ã censura térã inhabilidad canónica oïva ha ojegueroviáva ha'e ojapóha.

Ko kuatiañe'ẽ ohai 9 jasypakõi 1870 jave. Ko'ã mba'e, Imperio omoïva a disposición ha péva prisionero paraguayo atýpe, ijapytépe oime pa'i, peteĩ jehasa oime jey haguã tetã ohayhuetévape.

Estilo jehaijey

Francisco Fidel Maiz ojoavy iñirũnguéra umi oúva ha ohóvagui, noikotevẽi osẽ tetãgui ohupyty haguã formación intelectual ha cultural yvate oĩva. Jepénte ha'eño umi árape, omotenonde dictadura Dr. José Gaspar Rodríguez de Francia, ndokakuaái actividad cultural, ha'e oike ha oñemoangirũ umi pensador, ha intelectual umi áragua ndive, ko'ãva oñombohovái catolicismo rehe, péva ome'ẽ ichupe ikuaandy ha ojepy'amongetávo hekoitépe. Oñemoagui umi kuimba'e oñemomba'eguasúva umi árape rehe, pa'i katupyry ha político iñambuéva.

Hembiapo jehaijey

Aranduka ohai "Etapas de mi vida", ko'ápe omombe'u oñehendúvo salvaha repíke Asunción-gui oúva péva Francisco Solano López ojupita ramo presidencia-pe, ndikatúi ojoko ha he'i "¡máva ha mávape guarã ha'éta upe doble ko'ã repike!".

Bibliografía jehaijey

  • Enciclopedia Histórica del Paraguay