Leishmaniasis (ojehaíva avei Leishmaniosis) térã Kurupochy, ha'e peteĩ mba'asy omoñepyrũva umi pyteha michĩgui ndojehecháiva, heñóiva upe meña "Leishmania-gui" ha oñemosarambíva peteĩ mbutu lája su'upy rupive.[1] Ko mba'asy ikatu ojetopa mbohapy lájaicha: pireguáva, ambyupireguáva ha tyekueguáva.[1] Upe pireguáva omoheñói ai pirére; upe ambyupireguáva omoheñói ai pire, juru ha tĩre; ha upe tyekueguáva katu ñepyrũrãme omoñeñói ai pirére ha upéi omoakãnundu, omboguejy tuguypyta'ĩ ha ombotuicha perevy ha ígado.[1][2]

Leishmaniasis (Kurupochy)
Leishmaniasis pireguáva peteĩ karai Centroamérica-gua póreLeishmaniasis (Kurupochy)
Leishmaniasis pireguáva peteĩ karai Centroamérica-gua póreLeishmaniasis (Kurupochy)
Leishmaniasis pireguáva peteĩ karai Centroamérica-gua póre
Oñemohendaháicha
ICD/CIM-10B55 B55
ICD/CIM-9085 085
DiseasesDB3266
MedlinePlus001386

Oĩ 20 ári "Leishmania" lája ikatúva ombohasy tapichakuérape.[1] Umi mba'e omosarambikuaavéva ko mba'asy ha'e hína: mboriahu, ñemongaru vai, yvyra jeity ha ogarã.[1] Ko'ã mbohapy lája ikatu oñehesa'ỹijo ojehechávo umi pyteha peteĩ mba'ehechaha'i guýpe.[1] Upéicha avei, pe mba'asy tyekueguáva ikatu oñehesa'ỹijo tuguy rupive.[2]

Leishmaniasis ikatu ojehapejoko'imi ojekévo ñati'ũ jokoha guýpe, oñepohãnova'ekue vícho jukaha ndive.[1] Ikatu avei ojehypýi umi mbutu vícho jukaha ndive ha oñepohãno mayma hasýva oñemosarambive mboyve pe mba'asy.[1] Ñepohãnopuku oñeikotevẽva oñehekome'ẽ ojehechakuaávo moõpa oñembohasa raka'e pe mba'asy, mba'e lájapa upe "Leishmania" ha mba'e lájapa upe pámo.[1] Ko pohã ojeipuru jepi opa hag̃ua pe mba'asy tyekueguáva: Anfotericina B Liposomal,[3] Antimonial Pentavalente ha Paromomicina jopara,[3] ha Miltefosina.[4] Mba'asy pireguávape g̃uarã katu upe Paromomicina, Fluconazol térã Pentamidina ikatu ou porã.[5]

Ko'ág̃a rupi, 12 sua tapicháma oguereko ko mba'asy[6] 98 tetãme.[2] Opa ary, ojetopa 2 sua tapicha hasýva[2] ha 20-50 su omanóva.[1][7] Avei, 200 sua tapicha oĩva Asia, África, Sudamérica, Centroamérica ha Europa ñemby gotyo rupi oiko umi tenda oñemosarambiháme manterei upe mba'asy.[2][8] Upe Tesãi Arapygua Atyguasu rupive umi pohã hepyve'ỹ ñepohãnopukurã.[2] Heta mymba ikatu oguereko ko mba'asy; ko'ãva apytépe oĩ jagua ha mymba oñapi'ũva.[1]

Mandu'apy jehaijey

  1. 1,00 1,01 1,02 1,03 1,04 1,05 1,06 1,07 1,08 1,09 1,10 "Leishmaniasis Fact sheet N°375." World Health Organization. January 2014. Nuoroda tikrinta 17 February 2014.
  2. 2,0 2,1 2,2 2,3 2,4 2,5 Barrett, MP. „Management of trypanosomiasis and leishmaniasis.“. British medical bulletin, 104, 175–96 (2012). DOI:10.1093/bmb/lds031. PMID 23137768. 
  3. 3,0 3,1 Sundar, S. „Leishmaniasis: an update of current pharmacotherapy.“. Expert opinion on pharmacotherapy, 14 (1), 53–63 (Jan 2013). DOI:10.1517/14656566.2013.755515. PMID 23256501. 
  4. Dorlo, TP. „Miltefosine: a review of its pharmacology and therapeutic efficacy in the treatment of leishmaniasis.“. The Journal of antimicrobial chemotherapy, 67 (11), 2576–97 (Nov 2012). DOI:10.1093/jac/dks275. PMID 22833634. 
  5. Minodier, P. „Cutaneous leishmaniasis treatment.“. Travel medicine and infectious disease, 5 (3), 150–8 (May 2007). DOI:10.1016/j.tmaid.2006.09.004. PMID 17448941. 
  6. "Leishmaniasis Magnitude of the problem." World Health Organization. Nuoroda tikrinta 17 February 2014.
  7. Lozano, R. „Global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2010.“. Lancet, 380 (9859), 2095–128 (Dec 15, 2012). DOI:10.1016/S0140-6736(12)61728-0. PMID 23245604. 
  8. Ejazi, SA. „Developments in diagnosis and treatment of visceral leishmaniasis during the last decade and future prospects.“. Expert review of anti-infective therapy, 11 (1), 79–98 (Jan 2013). DOI:10.1586/eri.12.148. PMID 23428104.