Diferencia entre revisiones de «Turykía»

Contenido eliminado Oñembojoapy marandu
mb P. S. F. Freitas trasladó la página Tuykia a Tuykía sobre una redirección
Sin resumen de edición
Etiqueta: editor de código 2017
Jehai 1:
{{Ficha de país
{{Infobox tetã
| nombre_oficial = Tavakuairetã Tuykía<br />{{small|''{{lang|tr|Türkiye Cumhuriyeti}}''}}
|imagen_bandera = Flag_of_Turkey.svg
| nombre_común = Tuykía
|imagen_escudo = Emblem_of_Turkey.svg
| de = de
|imagen_mapa = Turkey_(orthographic_projection).svg
| imagen_bandera = Flag_of_TurkeyFlag of Turkey.svg
| imagen_mapa = Turkey (orthographic projection).svg
| lema_nacional = <!-- La Constitución turca no especifica un lema oficial -->
| himno_nacional = ''İstiklâl Marşı''<br />([[Tuykiañe'ẽ]]me: «Sãso Jeguata»)
| archivo_himno_nacional = <!-- compositor es necesario ya que se utilizó una composición diferente antes de 1932 --> Istiklâl Marsi instrumetal.ogg
| capital = [[Ankára]]
| capital_coor_fmt =
| capital_coor = 39_56_N_32_51_E_ 39°56′N 32°51′E
| ciudad_más_poblada = [[Estambul]]
| continente [[Ásia]]
| idioma_oficial = [[Tuykiañe'ẽ]]<ref>{{cita web|url=https://www.tbmm.gov.tr/develop/owa/tc_anayasasi.maddeler?p3=3|título=Türkiye Cumhuriyeti Anayasası|títulotrad=Constitución de Turquía|fechaacceso=1 de febrero de 2021|editorial=[[Asamblea Nacional de Turquía]]|idioma=turco|urlarchivo=https://archive.today/20200701095929/https://www.tbmm.gov.tr/develop/owa/tc_anayasasi.maddeler?p3=3|fechaarchivo=1 de febrero de 2021|cita=3. Madde: Devletin Bütünlüğü, Resmi Dili, Bayrağı, Milli Marşı ve Başkenti: Türkiye Devleti, ülkesi ve milletiyle bölünmez bir bütündür. Dili Türkçedir. Bayrağı, şekli kanununda belirtilen, beyaz ay yıldızlı al bayraktır. Milli marşı "İstiklal Marşı" dır. Başkenti Ankara'dır}}</ref>
| gobierno = [[Tavakuairetã mburuvicharapépe]]
| título_líder1 = Mburuvicha
| nombre_líder1 = [[Recep Tayyip Erdoğan]]
| título_líder2 = Ombuekoviáva
| nombre_líder2 = [[Fuat Oktay]]
| fundación = Hembiasakue
| fundación_hitos = • [[Mburuvi Otománo]]<br />• [[Tuykía Retã Amandaje|Amandaje Guasu]]<br />• [[Jekupytyha Sèvres pegua|Sèvres Jekupytyha]]<br />• [[Jekupytyha Lausana pegua|Lausana Jekupytyha]]<br />• Tavakuairetã
| fundación_fechas = <br />[[1299]] <br>[[23 jasyrundy]] [[1920]]<br/>[[10 jasypoapy]] [[1920]]<br />[[24 jasypokõi]] [[1923]]<br />[[29 jasypa]] [[1923]]
| superficie = 783&nbsp;562
| superficie_notas = <ref name=superficie>{{Cita web |url=http://www.oratlas.com/libro-mundial/turquia/geografia |título=Turquía|editorial=CIA |fechaacceso=6 de febrero de 2021}}</ref>
| superficie_puesto = 36
| superficie_agua = 2.03 (2015)<ref>{{cita web|url=https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=SURFACE_WATER#|título=Surface water and surface water change|fechaacceso=31 de enero de 2021|editorial=[[Organización para la Cooperación y el Desarrollo Económicos]] (OCDE)|idioma=inglés}}</ref>
| fronteras = 2816 [[km]]<ref name=superficie />
| costas = 7200 [[km]]<ref name=superficie />
| población_estimación = 83&nbsp;614&nbsp;362
| población_estimación_notas = <ref name="M2">{{cita web|url=https://data.tuik.gov.tr/Bulten/Index?p=Adrese-Dayal%C4%B1-N%C3%BCfus-Kay%C4%B1t-Sistemi-Sonu%C3%A7lar%C4%B1-2020-37210&dil=1|título=Adrese Dayalı Nüfus Kayıt Sistemi Sonuçları, 2020|fechaacceso=6 de febrero de 2021|fecha=31 de diciembre de 2020|editorial=Türkiye İstatistik Kurumu|idioma=turco}}</ref>
| población_estimación_año = 2020
| población =
| población_año =
| población_puesto = 19
| población_densidad = 109<ref name="M2" />
| PIB_nominal = {{decreciente}} [[dólar|USD]] 813&nbsp;810 sua<ref name="IMFWEOTR"/>
| PIB_nominal_año = 2019
| PIB_nominal_puesto = 18
| PIB_nominal_per_cápita = {{decreciente}} [[dólar|USD]] 9683<ref name="IMFWEOTR"/> ([[Anexo:Países por PIB (nominal) per cápita|66.º]])
| PIB = {{creciente}} [[dólar|USD]] 2464 sua<ref name="IMFWEOTR">{{Cita web |url=https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2019/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=45&pr.y=16&sy=2017&ey=2021&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=186&s=NGDPD%2CPPPGDP%2CNGDPDPC%2CPPPPC&grp=0&a= |título=World Economic Outlook Database, April 2019 |fechaacceso=21 de mayo de 2019 |editorial=[[Fondo Monetario Internacional]] |sitioweb=IMF.org |idioma=en}}</ref>
| PIB_año = 2019
| PIB_puesto = 13
| PIB_per_cápita = {{creciente}} [[dólar|USD]] 29&nbsp;326<ref name="IMFWEOTR"/> ([[Anexo:Países por PIB (PPA) per cápita|50.º]])
| IDH = {{creciente}} 0.820<ref name="IDH">{{Cita web|url=http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr2020.pdf|formato=PDF|título=2020 Human Development Report|idioma=inglés|año=2020|página=347|editorial=[[Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo]] (PNUD)|fechaacceso=6 de febrero de 2021}}</ref>
| IDH_año = 2019
| IDH_puesto = 54
| IDH_categoría = <span style="color:#008000">'''Iporãite'''</span>
| moneda = [[lira turca]]
| gentilicio = Tuykiagua
| horario = [[TRT]] ([[UTC|UTC+3]])
| cctld = .tr
| código_telefónico = 90
| prefijo_radiofónico = YMA-YMZ / TAA-TCZ
| código_ISO = 792 / TUR / TR
| matrícula_coche = TR
| matrícula_avión = TC
| miembro_de = [[ONU]], [[OTAN]], [[OCDE]], [[OSCE]], [[Organización de Cooperación Islámica|OCI]], [[Organización de Cooperación Económica|OCE]], [[Consejo de Europa|COE]], [[Cooperación Económica del Mar Negro|BSEC]], [[G-20]], [[Consejo turco]], [[Interpol]], [[Organización Mundial de Comercio|OMC]]
}}
 
'''Tuykía''' ([[Tuykiañe'ẽ]]me: ''Türkiye''), héra teéva '''Tavakuairetã Tuykía''', ha'e peteĩ [[tetã|tetã hekosãsóva]] ojejuhúva mokõi [[yvyrusu|yvyrusúpe]], ijyvy apekue pehẽngue tuichavéva [[Kuarahyreike Ásia|Ásia Kuarahyreikeguápe]] ha vore imichĩva ([[para Mármara]] guive kuarahyreike gotyo) [[Európa]]pe, ko tetã yvy apekue oñemyasãi [[Anatólia|Anatólia]] yvyapýre ha [[Kuarahyresẽ Tarásia]] upe yvyapýpe ojeheróva [[Vaykã yvyapy|Vaykã]].
Oĩ ko '''Tuykia'''tetã [[Europa]]gua ha avei [[Asia]]gua.
 
Ijerére ojejuhu yvate kuarahyresẽ ngotyo [[Georgia]], kuarahyresẽ ngotyo [[Ayméña]], [[Irã]] ha [[Aservaijã]], yvate gotyo [[Ukyáña]] yguasu vore [[para Hũ]]me, yvate kuarahyreike gotyo [[Vugária]] ha [[Gyrésia]], kuarahyreike gotyo Gyrésia ypa'ũnguéra [[para Ehéo]]pe, ñemby gotyo [[para Yvy mbytépe]], [[Chípere]] yguasu vore, ha tetã [[Síria]], ha ñemby kuarahyresẽ ngotyo [[Iráke]]. [[Para Mármara]] ombojei [[Anatólia]] ha [[Tarásia]] ha umi ypo'i Tuykía pegua ([[Bósforo]] ha [[Dardanelos]]), ombojeíva [[Ásia]] ha [[Európa]], upévare oje'e Tuykía ojejuhuha mokõi [[yvyrusu|yvyrusúpe]].<ref>{{Cita web |url=http://www.sabanciuniv.edu/socrates/ects/go.php?page=turkey_geography |título=Geography of Turkey |autor=Sabancı University |editorial=Sabancı University |fechaacceso=16 de junio de 2010 |año=2005 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20090207175411/http://www.sabanciuniv.edu/socrates/ects/go.php?page=turkey_geography |fechaarchivo=7 de febrero de 2009}}</ref>
* Iñe'ẽ: [[tuykiañe'ẽ]] ha kùrdoñe'ẽ.
* Itavaguasu ha'ehína: [[Ankàra]]
* Tavayguakuéra: 70.413.958 ava.
 
Ymaite guive ko tetãre ohasa opaichagua arandupy ha avano'õ yvy kuarahyresẽyguágui ha kuarahyreikeguágui, ko tetã ojejuhúgui [[Európa]] ha [[Ásia]] mbytépe ha ijerére oĩgui mbohapy yguasu. Ijyvy apekuére oiko hetaite avano'õ ambuéva ha mba'eguasúva, techapyrãme [[Mburuvi itíta|ititakuéra]], [[Lídia]], [[Urartu]], [[Asíria]], [[Péysia Mburuvi]], [[Gyrésia Ymaguare]], [[Rróma Mburuvi]], [[Mburuvi Visantíno]], [[Mburuvi Selujúsida]], [[Mburuvi Otománo]], upéicha avei yvy ojehechahápe yma guive umi [[avano'õ]] ha mburuvi tuicha oñorairõ ojuehe areite ipukukuévo.<ref name="Atatürk">{{Cita libro |título=Ataturk |url=https://archive.org/details/ataturk0000mang_b0t1 |nombre=Andrew|apellidos=Mango |editorial=Overlook |año=2000 |isbn=1-5856-7011-1}}</ref><ref name="Ottoman_Turkey">{{Cita libro |título=''History of the Ottoman Empire and Modern Turkey'' |nombre=Stanford Jay |apellidos=Shaw |coautores=Kural Shaw, Ezel |editorial=[[Cambridge University Press]] |año=1977 |isbn=0-5212-9163-1 |url=https://archive.org/details/historyofottoman00stan }}</ref>
== Ta'ãngakuéra ==
<gallery>
| Mustafa Kemal Atatürk
File:Aya sofya.jpg|
File:Kocatepe Mosque Ankara.jpg|
File:State Painting and Sculpture Museum of Ankara.jpg|
File:DolmabahceMainGate.JPG|
File:İzmir clock tower.jpg|
File:Pamukkale00.JPG|
File:Eskişehir-Aycan.jpg|
File:Antalya falezler.jpg|
File:Alanya.jpg|
File:Bluemosquefront.jpg|
File:Diyarbakir P1050751 20080427135832.JPG|
</gallery>
 
Tuykía niko ha'e [[tavakuairetã]] oñesãmbyhýva [[jekopytyjoja]] rupi, ijokuái oñemyatyrõ 1923-pe oĩvove [[Mustafa Kemal Atatürk]] poguýpe, ho'a rire Mburuvi otománo, [[Ñorairõ Guasu Peteĩha]] pahápe. Upe guive, Tuykía oñembojave jekupytýpe Európare ha Yvy pehẽngue kuarahyreikeguáre.<ref>{{Cita web |url=http://www.stratfor.com/weekly/20090317_turkey_and_russia_rise |título=Stratfor: "Turkey and Russia on the Rise" |autor=Reva Bhalla, Lauren Goodrich y Peter Zeihan |fecha=17 de marzo de 2009 |fechaacceso=16 de junio de 2010 |urlarchivo=https://web.archive.org/web/20110823084005/http://www.stratfor.com/weekly/20090317_turkey_and_russia_rise |fechaarchivo=23 de agosto de 2011 }}</ref><ref>{{Cita web |url=http://www.stratfor.com/products/premium/read_article.php?id=293204 |título=Stratfor: "The Geopolitics of Turkey" |autor=George Friedman |fecha=31 de julio de 2007 |fechaacceso=16 de junio de 2010 |urlarchivo=http://arquivo.pt/wayback/20091010114854/http://www.stratfor.com/products/premium/read_article.php?id=293204 |fechaarchivo=10 de octubre de 2009 }}</ref>
 
== Mandu'apy ==
{{Listaref|2}}
 
== Joajuha ==
{{commonscat|Turkey}}
{{Asia}}
{{Europa}}