Konsepsión ha’e peteĩ tetãvore umi papokõi tetãvore apytépe ha Paraguay ndive ojapo Paraguái retãme. itavusu ha'e pe táva Konsepsiõ, Oĩme Paraguái yvate kuarahyreike gotyo-pe, yvate gotyo oĩ ysyry Apa ombojo'ava chupe tetã Pindorámagui, kuarahyresẽ gotyo Tetãvore Amambái ndive, sur gotyo Tetãvore San Pedro ndive, kuarahyreike gotyo ysyry Paraguái omboja’óva chupekuéra tetãvore Tetãvore Presidente Hayes ha Tetãvore Alto Paraguái-gui. Oguereko 18 051km² upévare ha'e poteĩha tetãvore tuichavéva, umi tetãvore Vokerón, Tetãvore Alto Paraguái, Presidente Hayes ha Tetãvore San Pedro kupepe, ha ha'e poteĩha tetãvore sa'iveva oguerekóva tapicha kilómetrore.

Konsepsión
Tetãvore




Poyvi

Ekúdo
Tavusu Concepción
 • Coordenadas [[[:Tembiecharã:Coor URL]]23_24_23_S_57_26_04_W 23°24'23"S 57°26'04"O]
Táva ava hetakuevéva Concepción
Tetãkue Tetãvore
Gobernador Édgar López (PLRA)
Oñemohendáicha 14 distritos
Apekue Puesto 5.º
 • Opa 18 051 km²
Ava hetakue (2019) Puesto 11.º
 • Total 251 314 hab.
 • Ava hetakue yvy rendáre 13.9 hab/km²
Hetãgua oncepcionero, -a
IDH (2017) 0,658 (15.º) – Medio
ISO 3166-2 PY-1
[editar datos en Wikidata]

Tembiasakue jehaijey

Ko tetãvore osufri heta itembiasakuepe oguereko hague inestavilidad, ko’ýte umi época colonial-pe, umi Vareirante inkursiónkuera, ha umi mbayá-guaikuru ataquekuerare ouva Cháko-gui

Umi ary paha colonia-pe, oñemotenonde tuicha campaña ojejapyhy jey haguã umi territorio invadido, oñemotenondéva política de defensa poblando región ha orekóva tembiapo importante umi túva Hesuita omopyendáva tavaguasu Velẽ, ypykuéra Mbayá ndive, ary 1760-pe.

Oime jave gobierno Francia ha familia López, oñemombarete proceso de población ha pacificación región ha zona norte Paraguái oiko peteĩ yvy kakuaava ojededikáva ganadería-pe, actividad productiva oipyhýva 76% tetãvore área según Departamento de libro de Concepción Riqueza y desigualdad social del periodista paraguayo ojekuaáva Hugo Pereira[1]

Opa rire ñorairõ Paraguáipe, tetãvore Konsepsión-gua oñembojoaju Amambái ndive, oiko chugui peteĩ lugar oñeñoty haguã ka'a tuicháva.

Oñepyrũvo siglo XX, Konsepsión oiko chugui mokõiha táva iñimportantevéva Paraguáipe ha oiko chugui peteĩ centro activo ojekomercia haguã ha ojeintercambia, Matto Grosso ndive, tuicha mba'e oguereko upe jave.

En el año 1906, con la primera medida ordenadora territorial del espacio nacional, se la nombra como el Primer Departamento. Mediante el Decreto Ley 426 de 1973 se establecieron los actuales límites de Concepción.

Ary 1906, orekóvo medida ordenamiento territorial espacio nacional-pegua, oñembohéra Peteĩha tetãvore chupe, 1973 pe decreto Lei 426 ome'ẽ chupe ko'angagua ilimite kuera

En 1947 la ciudad de Concepción es utilizada como base de las fuerzas opositoras al gobierno de Higinio Morinigo; estas estaban bajo el mando del Coronel Rafael Franco. A causa de esto, la ciudad fue bombardeada por la aviación paraguaya que servía al bando colorado.

Ary 1947 tavá Konsepsión oje'ipuru peteĩ base umi fuersa opositoras gobierno Higino Morinigo contra-pe; ko'ãva oĩkuri coronel Rafael Franco poguýpe. Péva rupi, tavaguasu ojebombardea aviación paraguaya oservíva lado kolo'o-pe.

Hembe’y jehaijey

 
Ysyry Apa, jehecha San Lárazo-gui. Pe y rembe hovakr ha’e Pindoráma.

Tetãvore Konsepsión oime Paraguaípe región oriental mbytépe, umi paralelo 22°00´ ha 23°30´ñemby , ha umi meridiano 58°00 ha 56°06´kuarahyreike-pe.

  • Yvate gotyo: República Federativa Pindoráma-pegua, ysyry Apa omopa’ũ chupekuéra, ysyry Paraguái osẽha guive ojoajuhápe peve arroyo Porã ndive.
  • Yvy gotyo: tetãvore San Pedro ndive, ysyry Ypané omopa’ũva chupekuéra, ojoajuha guive arroyo Guasu ndive ho’a peve Ysyry Paraguái.
  • Kuarahyresẽ gotyo: Amambái ndive; omopa’ũ chupekuéra peteĩ línea recta oñepyrũva ho’aha peve arroyo Hermoso río Apape, oñepyrũha peve arroyo Chacalnica; umi arroyo Chacalnica ha Negla ha ysyry Aquidabán arroyo Guazú ojoajuha peve.
Ko’a guive oñepyrũjey peteĩ línea recta río Ypanemi río Ypané ojoajuha guive ko’ãva ojoajuha arroyo Guazú ndive peve.

Ararova jehaijey

Arahakúpe hakukue ohupity 39°C, ha ho’ysãvéramo katu og̃uahẽ 2°C bajo cero rupi; jepive haku 24°C rupi. Oky 1.324 mm rupi; okyve jasypateĩ guive jasyteĩ meve ha ndokyseí jasypoteĩ guive jasypoapy peve.

Predominantemente son del norte, este y sureste.

Itaty ha ijyvy jehaijey

Ko Departamento yvy ijyvate, péva okakuaa jajavéramo hembe’y rehe yvate ha kuarahyresẽ gotyo, ha’etevavoi yvytyrusu mba’e. Umi yvy oreko origen calcáreo, heta itara’ỹi ha itatĩ oreko. Mbyte rupi ha yvyte gotyo ijyvy ikarepe ha heta oreko mymba okaru hag̃ua ika’aguy ha heta ka’a orekóva.

Yvy gotyo oreko yvy yvate, ijyra porãva, ojeporúva ebanistería ha óga ñemopu’ãrã..

Yvate gotyo Concepción departamento-gui oĩ heta yvyty ha’eñomimi nda’ijyvate guasúiva, ko’ãva oñondivepa ojapo yvytyrysýi hérava Quince Puntas Sierra de San Luis ojepysóva yvate guive yvy peve. Ojekuaave Cerros Valle-mi, Medina, Pytá, Naranjahai, Itapú Guazú ha Sarambi.

 
Concepción Tupão

Y rehegua jehaijey

Rio Paraguay osyryre kuarahyreike gotyo Concepción-gui, ha umi ysyry ho’áva pype, Ríos Apa, Aquidabán ha Ypane, ohasa ijyvy rupi. Ysyry ombojahúva ijyvy hína ko’ãva: Estrella, Sirena, Apami, Primero, Quiensabe, Negla, Trementina, Chacalnica, Tapyanguá, Pitanohaga, Guazú, Mbui´i, Ypanemí, Capiibary, Mboi Guazú.

Concepción ygag̃uahẽha ko’ãva:

  • Puerto Concepción
  • Puerto Vallemí
  • Puerto Risso: kóva peteĩ ygag̃uahẽha oñemba’apohápe itamorotĩ rehe, ojapo cal hidratada, hembe’ýpe yvy hovatavyse; heta ijára ojejapo ypy guive, peteĩ óga tuja oñemopu’ãva’ekue sa’ary XIX opa potávoma oĩ gueteri; péva oñemopu’ãva’ekue oñepysyrõ hag̃ua ypykuéra Chakoguápe.
  • Puerto Fonciere: tenda porã oñema’ẽ hag̃ua Río Paraguay ári. Peteĩ óga kakuaa oñemopu’ãva’ekue 1927-me.
  • Puerto Max: puerto “Tres Ollas” ko’ag̃aitéramo ojeporu mymba oñemongakuaa hag̃ua, Puerto Pinasco renondetépe.
  • Puerto Arrecife: oreko acerrife peligroso, oguejy jave Río Paraguay, iporãitemi ojekutu hagua piraju.
  • Puerto Abente: puerto ojeporúva mymba oñemongakuaa ha oñemoña hag̃ua, ymave herava’ekue “Puerto Kemmerich”; ag̃ui opyta arroyo Napeque-gui. Peteĩ tape yvate Rio Aquidabán, Paso Horqueta, la Ruta Concepción – Vallemígui.
  • Puerto Pagani: ko’ág̃a ndojeporuvéiva. * Puerto Negro: heta estancia oĩ ko puerto-pe.
  • Puerto Algesa: ojehupi ha oñemboguejyva mba’e ojegueraha térã ojeguerúva ygaratápe.
  • Puerto Antiguo: ojehupihápe pasajero ha mba’erepy ndatuichaitéiva.
  • Puerto Itapucumí: Puerto Pinasco renondépe, ko’ápe ojekuaa fábrica peteĩha omba’apóva cal rehe Paraguáipe, oĩ mboyve Vallemimegua. Óga ymave ojeporuva’ekue administración-rã ko’ág̃a ojeporu cal ojejapo hag̃ua. Péva omba’apo tatakua cal oñembojyha ha avei ojehupi mba’erepy Paraguaýpe ohova’erã. Oĩ peteĩ ñema’ẽha neporãva Río Paraguay ári ha avei Vallemi gotyo.
  • Puerto Itapuá: ymave héra “Calera Cué”, opyta yvate gotyo Puerto Fonciere-gui. Peteĩ tape ohasáva Puerto Fonciere ypy rupi oreko tatakua cal oñembojyha ha oñemondo cal opa hendápe tetãpýre yga cal jára mba’etépe voi. Hendondépe oĩ peteĩ ypa’ũ orekóva tenda ojepytu’u hag̃ua neporãva, oikóva upépe mba’apohára memete nunga; oĩ avei peteĩ ñemuha ha peteĩ mbo’ehao.
  • Puerto Guyratĩ: péva peteĩ fábrica cal ojejapoha hyakuã mombyrýva, ha opyta 10 km Puerto Itacuágui.

thumb|300px|left|Yvy Ja'úpe karréta

Tekoha ha ka’avo jehaijey

Concepción opyta ecorregión del Aquidabán-pe, michĩmi kuarahyresẽ gotyo opyta ecorregión del Amambay-pe ha ambue katu Selva Central-pe.

Yvyrajeitypa apañuãi ndetuicháva ko departamento-pe heta tapicha ombyaipáre ha opokovaieterei ka’aguy rehe. Maríka rehegua tembiapo okakuaaitereíre avei opokovaiterei mymbakuéra rekovére pe región-pe.

Opavave nunga yvy oĩva upépe oĩ opa hag̃uáicha. Mymba ka’aguykuéra avei péicha oĩhína. Umi oikovéva tesaparápe hína ko’ã mymba: leõpytã, jaguerete, gua’a, pytã, gua’ a hovy, tukã, takua guasu, mbói jagua, jakare hovéro, ha lobope.

Aéreas protegida Concepción-pegua hína ko’ãva:

  • Serranía San Luis, tuicháva 70.000 hectárea
  • Itapucumí, tuicháva 45.000 hectárea
  • Estrella de Concepción, tuicháva 2.400 hectárea
  • Laguna Negra, tuicha 10 hectáreas, oĩ hypa hag̃uáicha.

300px|thumb|Ápa Ysyry pya'e

Ekonomia jehaijey

Kokuepegua tembiapópe ko departamento-pe oñeñotỹ: manduju, soja, takuare’ẽ, avatimirĩ, avati ha mandi’o. Hortaliza-kuéra rehegua, oñeñotỹve locote, jety, pakova, ky’ỹi, mba’ysyvo, café, avakachi, pomelo, ka’a he’ẽ.

Yvyara rehegua tembiapo sa’ieterei ko’ág̃a rupi ojeitypa rupi ohóvo ka’aguy.

Mymba ñemongakuaápe oĩ mbohapyhápe, henonderã oĩ Presidente Hayes ha San Pedro ko tembiapópe, vaka sa’i nunga omano ko departamento-pe. Ko departamento-pe oĩ kapi’ipe osẽreiva’ekue tuichavéva ko Región Oriental-pegua. Avei oñengakuaa kure, ovecha, kavaju, kavara, hetaheta.

Guyrakuéra ñemongakuaa rehegua apytépe oñemoñemoñave ryguasu, gállo ha ryguasura’y; upéichante avei ype, pávo, ganso ha guinea.

Vallemí, Concepción-pe, ojejuhu Industria Nacional del Cemento, oguerekóva 150 plantas oñenohẽha cal, Río Paraguay rembe’ýpe. Oñenohẽ avei itatĩ Río Apa rembe’ýpe.

Upe zona-pe avei frigorífico, desmotadora mandyju rehegua, silo ha molino.

300px|thumb|Aty Loreto-pe

Comunicación ha jejokuái jehaijey

Río Paraguay ha’e tape tuichavéva ojejoaju hag̃ua y rupi, yga ikatu osyry pype tetã yvy tuichakue javeve, 230 km rupi ipukukue.

Circuito Corredor Bioceanico ohasa Concepción Departamento. Ruta V “Gral. Bernardino Caballero” ombojoaju Concepción Pedro Juan Caballero ndive, kóva ko tape Ruta III “Gral. Elizardo Aquino”, og̃uahẽva tetã tavusu Paraguaýpe.

Avei ikatu oñeg̃uahẽ ko departamento-pe tape Pozo Colorado – Puerto Militar, ojoajúva Ruta IX “Transchaco” ndive, Chakope.

Ko departamento-pe oĩ 1.951 km tape, oĩ pavimentado 270 km rupi ha 146 km katu oreko itaku’i, 362 km tape ohasa upe rupi.

Aeropuerto Mcal. Francisco Solano López opyta táva Concepción-pe, ha aviõ guejyha katu umi distrito háre, upéichante avei umi vaka oñemongakuaaha tuichavévape.

Concepción departamento-pe oĩ servicio telefonía orekóva discado directo, Concepción, Horqueta e Yvy Ja’u; Belén ha Loreto guive oñehenói operadora rupi.

Puhoe AM-va hína ko’ãva: Radio Concepción, Radio Vallemí, Radio Yby Yaú, Radio Guyra Campana. FM-va katu ãva: Vallemí, Itá Porá, Aquidabán, Los Ángeles, Continental, Belén, Norte Comunicaciones, entre otros. Avei oĩ canal televisiõ rehegua.

Oĩ 33.976 óga ojeiporúva Concepción-pe, 13.768 tavaháre ha 20.208 katu okaháre. Y potable-va katu 1.094 oguereko. Peteĩ arýpe ojeporu energía 85.082 kwh.

Tekombo’e jehaijey

Oĩ 190 mbo’ehao Educación Inicial-pe g̃uarã, educación primaria-pe oñeiscrivi 39.692 temimbo’e rupi. Educación media-pe katu 9.636, 63 mbo’ehaopegua

La Universidad Nacional de Asunción oreko ko departamento-pe Facultad de Veterinaria filial ha Universidad Católica katu Facultad de Ciencias y Letras (Contabilidad, Filosofía, Ciencias de la Educación ha Administración).

Ko departamento-pe oĩ mbo’ehao oñekuave’ẽhápe mbo’esyry Educación Permanente, Educación Especial, Educación Técnica Superior ha Institutos de Formación Docente rehegua.

Tesãi jehaijey

64 tenda tesãirãre ñangarekoha oĩ ko departamento-pe, péva apytépe oĩ hospitales ha puestos de salud iñasãiva deapartamento tuichakue javeve. se encuentran distribuidos en todo el departamento. Ko’ãva apytépe ndoikéi umi privado-va.

300px|left|thumb|Concepción táva jaikévo

Turismo rehegua jehaijey

Concepción-pe oĩ heta tenda iporãva turismo-rã, péva heta viru omoingue ko región-pe. Ysyry Tagatiya ojejapo ecoturismo.

Táva Concepción, Departamento Tavusúpe oĩ gueteri óga tuja ohechaukáva ko táva rembiasakue, ijehechakuaahápe locomotora tuja omba’apova’ekue 1960 peve, peteĩ kamiõ ojepuruva’ekue Guerra del Chaco aja, upéichante avei tembiporu tuja oñeñongatúva upe tendápe.

Cuartel Francisco Solano López omandaramo guare, osẽ haguégui tropa-kuéra Gral. Resquin omotenondéve oñorairõ hag̃ua Matto Grosso-pe, Guerra de la Triple Alianza aja.

Fuerte de San Carlos, Apape, peteĩ tenda meme ojehóva ojehecha, oñemopu’ãva’keu Colonia aja ikatu hag̃uáicha oñembotatapeju portugués bandeirante oikeséva Paraguái yvýpe.

Kurusu Isabel, ag̃uete Concepción tavusúgui, ko tupãópe og̃uahẽ heta oúva oguatahápe.

Peteĩ ygarata oporomboguata Río Paraguay y rehe. Umi río ha ysyry oĩva ko departamento-pe okuave’ẽ ñembosarái, pirakutu, je’yta ha tenda ñembosarairã y rembe’ýpe. Yvyty San Luis ha Paso Bravo hetaitemi tapicha oho ohecha.

Isla Peña Hermosa peteĩ yvyty orekóva opytáva Río Paraguaýpe.

Ecorregion Aquidabán oreko ka’aguy ha yvype kakuaa, yno’õ, ñu, ha ysyry. Ka’aguýpe ojejuju trébol, timbo, quebracho pytã, karanda, palo blanco, juasy´y guasu, urunde’ymi, kurupa´y, curuñi, jata’i, arasupe ha karanday.

Estancia Primavera, Río Aquidabán ári, oreko yrembe’ý ha yno’õ neporãva, pe tekoha iporãitemi. Ikatu ojejapo camping ha ojeiko kavaju ári, upéichante avei ojeguata tape po’i rehe.

Estancia Ña Blanca, Tagatija Guasu ári, iporãitemi hi’y sakã’asy rehe ha orekóre ytororõ. Ikatu opyta upépe turista ndaheitéima guive, upéichante avei ojejapokuaa camping.

Rancho JM oreko yrembe’y ndetuicháva Río rembe’ýpe, ikatu avei ojejapo camping ha ojepirakutu.

Referencias jehaijey

  Tetãvore Paraguái  

Alto Paraguái | Alto Parana | Amambái | Paraguay | Boquerón | Ka'aguasu | Ka'asapa | Kanindeju | Central | Concepción | Cordillera | Guaira | Itapúa | Misiones | Ñe'ẽmbuku | Paraguari | Presidente Hayes | San Pedro

  1. http://hugopereirac.blogspot.com/2010/11/presentacion-del-libro-departamento-de.html