Ilándia

(Ojegueraha jey Iylanda guive)

Ilándia (Ilandiañe'ẽme: Ísland) ha'e niko peteĩ tetã hekosãsóva ojejuhúva Európa pehẽngue yvate kuarahyreikeguápe, ijyvy apekue niko peteĩ ypa'ũ ojehero avei Ilándia ha heta ypa'ũmi ambuéva ijerére paraguasu Atlántiko-pe, Európa ha Gyroẽlándia mbytépe. Ko tetã itavusu niko Reikiavik. Umíva oiko ko tetãme hína amo 350 000 tapicha ha ijyvy apekue 103 000 km².[1][5] Ko tetã ojejuhu Mbyte Atlántiko rysýi ári (peteĩ yvytyrysýi yguasu guýpe omboja'óva yvyrusu rupa), ha upéicha ojehecha ijyvy apekue yvyrata opaichagua. Ilándia pehẽngue mbyteguápe oĩ peteĩ ñu yvate ojehechahápe tave'ỹ, yvytykuéra, ro'yrupakuéra ha ysyrykuéra oisyrýva umi tetã pehẽngue yvýiva rupi yguasu peve.

Ilándia
Ísland
{{{nombre_común}}}


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã Momorãhéi: Lofsöngur
(Ilandiañe'ẽme: «Momorãhéi»)
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Reikiavik
Ñe'ẽnguéra Ilandiañe'ẽ
Tetãygua réra Islandés, sa
Tekuái reko Amandajerape
 • Tendota Guðni Thorlacius Jóhannesson
 • Sãmbyhyhára peteĩha Katrín Jakobsdóttir
Tetã Amandaje Alþingi
Fundación
• Colonización
• Estado libre
• Noruéga poguýpe
• Unión de Kalmar
• Dano-noruega
• Ndinamáka poguýpe
• Sãso
• Tavetã
• Tavakuairetã

874-930
930-1262
1262-1397
1397-1523
1536-1814
1814-1918
Ndinamáka pegua
11 de diciembre de 1918
17 jasypoteĩ ary 1944
Yvy apekue Ñemoĩha 108.º
 • Opaite 103000 km²[1]
 • Y (%) 2,75
Tembe'y 0 km[1]
Y rembe'y 4970 km[1]
Yvyty yvatevéva Hvannadalshnjúkur
Ava hetakue Ñemoĩha 182.º
 • Hetakue 357.050 hab. (2018)[2]
 • Typy'ũ 3.4 hab./km²
PIB (PPA) Ñemoĩha 142.º
 • Opaite (2018) US$ 17.728 millones
 • Per cápita US$ 54.288[3]
PIB (nominal) Ñemoĩha 108.º
 • Opaite (2017) US$ 24.848 millones
 • Per cápita US$ 70.332
IDH (2018) Crecimiento 0,938[4] (5.º) – Iporãite
Viru Corona islandesa (kr, ISK)
Ára GMT (UTC+0)
ISO Jehero 352 / ISL / IS
Tetã renda tee Ñandutíme .is
Tetã pumbyry papapy +354
Tetã puhoe papapy TFA-TFZ
Mba'yrumýi papapy tee IS
COI Jehero ISL
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Ilándia retãyguakuéra ypykue peteĩha niko avano'õ rekoha ojejapo kuri ary 874-pe, omombe'uháicha ku aranduka ymaguare héra Landnámabók «Tekoha kuatiañe'ẽ», omombe'u peteĩ Noruéga retãygua, karai guasu Ingólfur Arnarson oho oikove ko ypa'ũme ha ojapo peteĩ tekoha.[6][7] Oĩ akue karai ymaguare tetã ambuévagui oho yga guasúre ha opytami Ilándiape, hákatu umíva ndopytái oikove hag̃ua upépe, techapyrã oĩ karai vikíngo héra Naddoddr ha oúva ypa'ũnguéra Feroe pegua, ha'e ikatu niko upe peteĩha oguahẽ kuri ko ypa'ũme.[8] Ohasa jave heta ary, oguahẽ tetãnguéra yvateguigua retãygua aty ha Ekósia ypykuekuéra. Saro'y XX peve, Ilandaguakuéra oñemitỹ ha opirakutu omomba'apo hag̃ua hekoha, ha ary 1262 guive 1944 peve oĩ Noruéga mburuvi poguýpe ha upéi Ndinamáka poguýpe. Saro'y XX-pe oñemosãso ha pya'eite okakuaa ha opu'ã.

Ko'ãga ha'e niko tetã ikakuaaitéva, ndojeruréi umi omoñemusévape heta pirapire hetã mba'éicha ha upéicha oiko chugui tetã iñemu rembiapo sãso'ỹ,[9] atyvete heta tetãguágui oñe'ẽ iporãiteha mba'éichapa Ilándia oñangareko hetãygua tekoiterapére, ome'ẽkuaágui tesãi ñeñangareko ha tekombo'e hepyme'ẽ'ỹva.[10] Oiko kuri chugui peteĩ umi tetã mba'ehetaitévagui, ary 2009 fue clasificado por la ONU ohechakuaa ko tetã ha'eha niko upe 9ha iporãve ojeikove hag̃ua, yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha rupive, ha tetã peteĩha ipy'aguapýva ojeikove hag̃ua.[11]

Mandu'apy jehaijey

  1. 1,0 1,1 1,2 1,3 CIA. «Islandia - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 8 de febrero de 2017.
  2. «Landsmönnum fjölgaði um 1.420 á fjórða ársfjórðungi 2018» (en is) (28 de enero de 2019). Ojehechákuri árape: 18 de marzo de 2019.
  3. Fondo Monetario Internacional (2017). «Iceland» (en inglés). IMF.org. Ojehechákuri árape: 23 de septiembre de 2018.
  4. "Human Development Index (HDI)." Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo (PNUD).
  5. Statistics Iceland (2010). «Statistics Iceland» (en inglés). Statice.is. Ojehechákuri árape: 20 de julio de 2010.
  6. Tomasson, Richard F. (1980) (en inglés). Iceland, the first new society. U of Minnesota Press. ISBN 0-8166-0913-6. 
  7. I. Marc Carlson (2006). «History of Medieval GreenlandArchive copy» (en inglés). Utulsa.edu. Personal.utulsa.edu. Archivado desde el original, el 2009-10-162009-10-16. Ojehechákuri árape: 21 de julio de 20102020-11-13.
  8. Hubert H. Bancroft (2003). «Vikings Voyages: Exploration of the New world?» (en inglés). Public Book Shelf.com. Ojehechákuri árape: 21 de julio de 2010.
  9. OECD (2010). «OECD Tax Database» (en inglés). OECD.org. Archivado desde el original, el 25 de enero de 2010. Ojehechákuri árape: 20 de julio de 2010.
  10. Stefán Ólafsson (2004). «The Icelandic Welfare State and the Conditions of Children» (en inglés) (PDF). Borg.hi.is. Archivado desde el original, el 6 de octubre de 2004. Ojehechákuri árape: 21 de julio de 2010.
  11. Programa de Desarrollo de las Naciones Unidas (2009). «Anexo estadístico» (PDF). UNDP.org. Ojehechákuri árape: 2017.

Joajuha jehaijey


Európa

Alemáña | Andorra | Aservaijã | Ayméña | Áuteria | Aváña | Avekásia | Chekía‎ | Chípere | Elovákia | Elovéña | Epáña | Etóña | Georgia | Gyrésia | Hĩlándia‎ | Hungyria | Hyãsia‎ | Irilánda | Itália‎ | Ilándia | Kosovo | Kyoásia | Letóña | Liechytenteĩ‎ | Lituáña | Luxemburgo | Yvate Masendóña | Malta | Mónako‎ | Montenégyro‎ | Moyndávia‎ | Noruéga | Ndinamáka | Polóña‎ | Poytuga‎ | Rrumáña‎ | Rrúsia‎ | San Maríno | Sévia | Suésia | Suísa | Táva Vatikáno | Tavetã Joaju | Tetãnguéra Yvýi | Tuykía | Ukyáña | Véyhika | Vielorrúsia | Vónia ha Hesegovína | Vugária